Nemecká politická fragmentácia pripomína Weimarskú republiku. Výber správ TRENDU

Výber práv TRENDU zo štvrtka 22. februára 2024

Adolf Hitler by sa nikdy nedostal k moci, keby Nemecko nezažilo hyperinfláciu počas obdobia povojnovej Weimarskej republiky. Vtedy zrealizoval slávny pivný puč, no skončil vo väzení.  A určite by sa nedostal k moci, keby ho na svetlo sveta opäť nevytiahla veľká ekonomická depresia v 30. rokoch.

Je neuveriteľné, že po sto rokoch politická fragmentácia v Nemecku opäť pripomína situáciu ako počas najväčšej ekonomickej krízy krajiny v novodobej histórii, píše Financial Times. Podľa analýzy, ktorú zverejnil Forsa Institute, súčasnú politickú kvázi-stabilitu maskuje parlamentný systém, v ktorom sa do neho dostanú iba strany s viac ako päťpercnetným volebným ziskom.

Práve päťpercentná hranica sa zaviedla s cieľom zabrániť politickej fragmentácií, aká nastala počas Weimaru. Keď v roku 1930 Hitlerova NSDAP získala 18 percent hlasov, do parlamentu sa dostalo až 11 strán, čo ho plne paralyzovalo. Nedokázali sa prijať žiadne rozumné sociálno-ekonomické opatrenia, čo nahrávalo ďalšiemu nárastu extrémizmu.

V súčasnosti by extrémistické strany podľa prieskumu Forsa Institute volil každý piaty Nemec. V roku 2021 to bol iba každý ôsmy. V prípade volieb, a keby neexistovala päťpercentná hranica, do parlamentu by sa dostalo až deväť strán. A politika by sa fragmentovala ešte viac ako teraz.

Nemecká vláda opäť znížila predpoklady ekonomického rastu na tento rok, a to na úroveň 0,2 percenta. Horšie však je, že sa nevie dohodnúť na základnom smerovaní krajiny. „Ak nemáte žiadny plán, ako by mala nemecká ekonomika vyzerať o päť až desať rokov, nemôžete sa sťažovať, keď sa firmy a domácnosti cítia neisto a neinvestujú a stratili vieru v budúcnosť,“ povedal Moritz Schularick, šéf Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku.

Skutočne, vládnuci sociálni demokrati a zelení majú voči slobodným radikálne odlišné predstavy o tom, čo by mohlo naštartovať domácu ekonomiku. Sociálni demokrati by radi „reformovali“ dlhovú brzdu, aby vláde umožnila naliať do ekonomiky nové investície. Zelení tlačia najmä na vytvorenie investičného fondu, ktorý by financoval zelenú transformáciu.

O tom však nechcú ani počuť slobodní demokrati a hodlajú naštartovať ekonomiku cez stranu ponuky. Cieľom je výrazne znížiť dane, najmä korporátne. „Neviete, ako bude vláda reagovať na situáciu, pretože ich predstavy sú veľmi odlišné,“ povedal Clemens Fuest, šéf inštitútu Ifo, ktorý prirovnal situáciu k brexitu. „A to len zvyšuje neistotu“.

Nemecko je brzdou rastu

S dlhovou brzdou sa Nemecko stalo brzdou európskeho ekonomického rastu. V stredu to dokumentovali dáta predstihových indikátorov PMI z eurozóny. Služby síce zaznamenali pozitívne prekvapenie a po šiestich mesiacoch kontrakcie už neklesli, no naopak ďalej sklamala priemyselná produkcia, ktorá je v kontrakcii od leta 2022. Nadol ju potiahlo opäť Nemecko, ktoré zaznamenalo najnižšie úrovne od októbra a ďalší prepad nových objednávok, čo neveští nič dobré ani pre najbližšie mesiace.

Mercedes na zelených nečaká

Vládnuť v Nemecku v súčasnosti neprospieva nikomu. Popularita zelených za posledný rok a pol klesla na polovičných 13-percent, sociálni demokrati sa pohybujú v šíku s nimi a slobodným hrozí, že sa ani nedostanú do parlamentu.

V takejto situácii sa ako jasný víťaz volieb javia kresťanskí demokrati, ktorí majú na zelenú transformáciu pragmatický názor. Aj to mohlo pomôcť spoločnosti Mercedes Benz k rozhodnutiu radiálne zredukovať jej zelené ambície.

Vo štvrtok Mercedes ohlásil, že predaje hybridov a spaľovacích motorov budú v roku 2030 tvoriť iba 50 percent produkcie, oproti predchádzajúcim plánom, ktoré hovorili o 100-percentnom predaji elektrovozidiel. Samozrejme, k tomu výrazne prispel aj výrazný prepad dopytu po EV.

CEO spoločnosti Ola Kaellenius tvrdí, že v roku 2027 príde Mercedes s novou platformou, ktorá výrobu spaľovacích modelov posunie hlboko do štvrtej dekády.

Najväčší rast v histórii

Nvidia to dokázala. Jej hospodárske výsledky prekonali aj už výrazne optimistické očakávania. Peter Garnry, akciový stratégie Saxo Bank, povedal, že išlo o „šialený“ výsledok. „Nikdy som vo svojej kariére nič také nevidel. Pre Nvidiu však bude čoraz ťažšie prekonať očakávania a toto môže byť posledný šialený štvrťrok“. To však nikoho netrápi.

Nvidia si počas dňa pripísala 15 percent a zaznamenala vôbec najväčší dolárový zisk na akciu v histórii, keď dokonca prekonala rast Mety po zverejnení hospodárskych výsledkov pred pár týždňami. Kým za jeden deň Meta zvýšila kapitalizáciu o takmer 200 miliárd dolárov, Nvidia ju navýšila o 250 miliárd.

Nvidia tak smeruje k dvom biliónom dolárov trhovej kapitalizácie. Jej veľkosť a 60-percentný nárast v tomto roku spôsobili, že stojí za tretinou zisku Nasdaqu, štvrtinou zisku S&P 500 a pätinou zisku indexu MSCI World. Takmer každý investor vlastní čoraz väčšiu časť Nvidie.

Čo je však pre Nvidiu dôležitejšie, jej zisky rastú rýchlejšie ako cena akcie. „Niektorí investori sa báli nakupovať, pretože si myslia, že akcie sú príliš drahé, ale to bola obrovská chyba,“ povedal James Demmert, investičný riaditeľ Main Street Research pre Bloomberg. „Zakaždým, keď ohlási výsledky, P/E sa zmenšuje, pretože E je nakoniec oveľa silnejšie, ako ľudia očakávajú“. E ako earnings označuje zisky voči P ako cene.

Boj o trhový podiel

Znie to paradoxne, za rastom Nvidie stojí veľká postinflačná cenová vojna medzi najväčšími spotrebiteľsky zameranými firmami sveta. S príchodom inflácie výrobcovia spotrebiteľských tovarov razantne zvyšovali ceny, no odvrátenou stránkou u mnohých bola strata trhového podielu. Veľké zisky sa preto v minulom roku rozhodli alokovať do boja o trhový podiel. Aj preto tržby firiem ako Alphabet a Meta prudko vzrástli. Tieto tržby následne podporili investície technologických gigantov do AI systémov, ktoré im môžu ďalej zefektívňovať marketingové prostredie.

Túto situáciu vo štvrtok dokumentovala aj najväčšia firma sveta v potravinárskom priemysle Nestlé. Akcie spoločnosti sa prepadli päť percent po tom, ako oznámila zníženie odhadovaných tržieb v tomto roku na štyri percentá zo sedem percent v roku minulom.

Firma bojuje o navýšenie podielu, ktorý stratila v časoch inflácie zameraním sa spotrebiteľov na lacnejšie neznačkové produkty. Cieľom švajčiarskej firmy je rast objemu pomocou marketingu a inovácii. Nebolo by tak prekvapením, keby aj Nestlé nakoniec kúpila nejaký ten čip od Nvidie.

Veľké spoločnosti majú o svojich spotrebiteľoch obrovské množstvo dát a je len otázkou času, kedy ich začnú intenzívne analyzovať práve pomocou umelej inteligencie.