Počas týždňa vyriekol bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi nepríjemné varovanie. „Ak neurobíme zmenu, čaká nás pomalá agónia,“ znelo Bruselom. Dôvodom jeho obáv je pretrvávajúce zaostávanie EÚ za Spojenými štátmi v produktivite práce a následnom ekonomickom raste.
Aby došlo k zmenám, je potrebné viac investovať, menej byrokratizovať a zároveň sa vzdať niektorých právomocí jednotlivých krajín, tvrdí Draghi. Otázkou však je, či sa Európa dokáže posunúť týmto smerom, keďže doterajšie skúsenosti naznačujú obozretnosť. Ak nie, budeme musieť „znížiť svoje ambície“.
To sa už deje, a to vo veľkom. Kým Američania tvrdo pracujú, Európania nemajú takú pracovnú motiváciu. Američania využívajú omnoho menej dovolenky, sú menej práceneschopní a pracujú viac nadčasov, čo znamená, že v priemere robia denne o viac ako hodinu dlhšie než Európania.
Najväčší rozdiel je ale v porovnaní s Nemcami. Priemerný Nemec pracuje denne o takmer dve hodiny menej než priemerný Američan. Podľa údajov OECD nemecký zamestnanec odpracuje ročne iba 1 341 hodín, Američan 1 811.
Nižší pracovný čas, pokiaľ nie je kompenzovaný vyššou produktivitou, vedie k nižšiemu ekonomickému rastu. A práve ten v Nemecku stagnuje. Kým od začiatku 80. rokov do konca storočia nemecká produktivita ročne rástla priemerne o dve percentá ročne, po vstupe do eurozóny tento rast klesol na 0,6 percenta.
Na druhej strane, rast americkej produktivity práce ostal za posledných 40 rokov takmer nezmenený, s priemerom 1,5 percenta. Američania nielenže pracujú viac, ale aj efektívnejšie.
Za týmto rozdielom stojí viacero faktorov. Rast produktivity závisí napríklad od investícií do technológií. Z desiatich najväčších svetových firiem s najvyššími výdavkami na výskum a vývoj je len jedna európska – Volkswagen. Hoci na vedu a výskum míňa značné sumy, na výsledkoch to nie je veľmi vidieť.
Veľká časť problémov preto môže mať korene inde ako v investíciách - sú dôsledkom podnikateľskej klímy v Európe. Na jednej strane ju ničia nadmerné regulácie a byrokracia, na druhej strane je problémom pracovná kultúra.
Rekordná práceneschopnosť
Európska únia do roku 2019 prijala okolo 13-tisíc zákonov. Spojené štáty schválili zhruba 5-tisíc, upozorňuje Draghi. Brusel chce regulovať príliš veľa a príliš dôsledne prikazovať, čo je možné a čo nie. Mnohé z týchto zákonov, keď v najbližších rokoch vstúpia do platnosti, ďalej zvýšia náklady európskych firiem.
Druhým problémom je pracovná kultúra. V rovnakom čase, keď Draghi predstavoval plány na zlepšenie konkurencieschopnosti EÚ, médiá priniesli informáciu, že počet práceneschopností v Nemecku prudko vzrástol.
Podľa údajov IAB priemerný Nemec strávi 15 dní ročne na PN, čo je rekord od začiatku merania v krajine. Iné štatistiky hovoria až o 18 dňoch. Viac dní na PN trávi len priemerný Bulhar. Zdravotná poisťovňa TK udáva až 19,4 dní – čo je takmer celý pracovný mesiac.
Niektorí odborníci tvrdia, že ide o dôsledok covidu, keďže počet dní PN prudko vzrástol práve s príchodom pandémie. Iní zase tvrdia, že to súvisí s príliš benevolentnými pravidlami preukazovania PN po pandémii. Napríklad podľa stále platných pravidiel stačí, aby zamestnanec zavolal lekárovi, ktorý ho môže po telefóne vypísať na päť dní.
Podľa platnej legislatívy majú nemeckí pracovníci nárok na šesť týždňov PN s plnou mzdou, pričom všetky náklady znášajú firmy. V minulom roku išlo o sumu 70 miliárd eur. Po uplynutí tejto doby dostáva zamestnanec 70 percent hrubej mzdy. Prieskum poisťovne Pronova BKK ukazuje, že takmer 60 percent respondentov tvrdí, že na PN zostanú doma, aj keď by mohli ísť do práce.
Štatistiky iných krajín naznačujú, že množstvo dní na PN nesúvisí s covidom, ale skôr s pracovnou morálkou. Američania a Švajčiari sú chorí len pár dní ročne, píše Bloomberg.
Zmena v štedrých sociálnych benefitoch však bude ťažká. Keď bývalý kancelár Helmut Kohl v 90. rokoch minulého storočia znížil mzdu počas PN na 80 percent, vyvolal také štrajky, že bol nútený zákon rýchlo zmeniť. Spoločnosti ako Volkswagen, ktoré dnes bojujú o prežitie, pritom čelia 10-percentnému nedostatku pracovníkov pre PN na výrobných linkách, čo je dvojnásobne vyššie číslo ako v minulosti.
V roku 2022 nemecká ekonomika stratila viac ako 150 miliónov odpracovaných hodín. Keby Nemci namiesto PN pracovali, zvýšili by HDP o 0,8 percenta, a žiadna ekonomická stagnácia by sa nekonala. Aj preto niektoré firmy, ako je napríklad berlínska Tesla, dávajú zamestnancom bonusy za pravidelnú dochádzku. V prípade Tesly je to 1 000 eur, ak zamestnanec odpracuje 95 percent času.
Ak bude súčasná situácia pokračovať, budúcnosť sa nemusí vyvíjať dobre. Nemecká populácia starne, bude sa scvrkávať a viac chorľavieť. Tlak na zostávajúcich zamestnancov sa zvýši, čo povedie k ďalším PN a väčším príplatkom za bežnú dochádzku. Náklady na pracovnú silu v Nemecku budú ďalej rásť.
Firmy si dvakrát rozmyslia, či budú investovať v Nemecku. Produktivita práce bude mať klesajúcu trajektóriu. Menej pracovníkov, menej odpracovaných hodín a nižšia produktivita nie sú receptom na ekonomický rast.
Európania si budú musieť uvedomiť, že nemôžu mať všetko – viac voľného času aj rast bohatstva. „Dosiahli sme bod, kedy bez akcie budeme musieť ohroziť naše blaho, životné prostredie alebo slobodu,“ varoval Mario Draghi.
