Tovar za facku na paletách v Mere láka, v hre je iné

Dávne deväťdesiate roky svojou atmosférou, pre niektorých šokujúcou, pre iných nostalgickou, sú späť. V rovnakej miere fascinujú Čechov, kde fungujú dve prevádzky ultralacného ruského reťazca Mere, a aj na Slovensku, kde jeho príchod ešte len tento rok očakávame.

Súčasná doba síce dostala aj v obchodných reťazcoch iný, moderný rozmer, ale časy minulé stále niektorých zákazníkov lákajú, dokonca masovo. Tak ako v roku 1992, kedy sa u nás objavili prvé obchodné reťazce, krátko po nežnej revolúcii. Teraz nový ruský diskontný reťazec hlási príchod na slovenský trh. Čo to bude znamenať pre trh, viac prezrádza v rozhovore pre TREND analytik trhu a obchodu Ľubomír Drahovský.

Zdroj: FB/MERE Most, archív

Analytik trhu a obchodu Ľubomír Drahovský príchod ruského reťazca Mare na Slovenska vníma s veľkými otáznikmi.

Pred pár týždňami vzbudil veľkú pozornosť nový reťazec Mere z Ruska, ktorý v priebehu minulého roka rozbehol aktivity v susednom Česku. Zatrasie tuzemským trhom, alebo len vzbudí pozornosť a záujem ľudí sa neskôr utlmí?

Príchod tohto reťazca síce nezatrasie trhom, ale mohol by získať určitých kupujúcich v istých oblastiach Slovenska. Najmä tých, ktorí sú menej nároční na podmienky predaja a na druhej strane nároční na cenu. Je to ústup zo smerovania moderného obchodu. Predaj tovarov z paliet a vo veľkých množstvách sme tu mali v deväťdesiatych rokoch, keď krajina prechádzala z centrálne riadeného obchodu na voľné podnikanie.

Veľmi rýchlo takýto nákup Slovákov prešiel. Najmä tí v stredných a väčších mestách zdvihli svoje nároky na obchod, vizuál predajní, ponuku tovaru a podobne. V súčasnej situácii to vnímam ako ústup od kvality. Avšak na druhej strane, vzhľadom na rastúceceny a vysokú infláciu, môžu nízke ceny a veľkorozmerné balenia prilákať zákazníkov, lebo finančná situácia mnohých nepustí...

V našich obchodoch prevládajú zahraničné potraviny, slovenské tvoria zhruba 40 percent ponúkaného sortimentu. Nebudú prekážkou pre Slovákov veľkorozmerné balenia tovarov za nízku cenu?

Veľkorozmerné balenia budú pre Slovákov netypické. Keď sa v reťazci budú napríklad predávať veľké kanistre stolového oleja, alebo dvojkilové balenie masla, už to, obrazne povedané, nevonia celkom serióznosťou. Budú si musieť viac strážiť dobu spotreby, ktorá je limitovaná u potravín rôzne. Štátna veterinárna a potravinová správa štandardne vykonáva kontroly kvality tovarov v obchodov, určite to bude tak aj v tomto prípade.

Môže predstavovať nový diskontný reťazec konkurenciu voči iným reťazcom? Predaj z paliet a veľké balenia vidieť napríklad vo veľkoobchode Metro, ktorý je prioritne zameraný na podnikateľský sektor. Vidíte tam nejaký ďalší priestor na konkurenciu?

Myslím si, že vôbec nie. Keď sa pozriete na rôzne obchodné reťazce na Slovensku, tie majú svoju podnikateľskú históriu nastavenú z iných krajín EÚ. V nich by sa pomerne ťažko predával tovar zo zaprášenej palety vo veľkorozmerných objemoch. To sa využíva napríklad v Nemecku, najmä v určitých oblastiach, kde je málo výkonná ekonomika.

Ale všeobecne na Slovensku sme sa za posledné roky výrazne posunuli v myslení spotrebiteľov. Chcú mať tovar kvalitný, pekne zabelený, ponúkaný v serióznom priestore. Starostlivosť o tovar a kvalitu služieb, ktorú ponúka obchod spotrebiteľom, je u nás výrazne cítiť.

V ruskom reťazci zatiaľ neuvádzajú, do ktorej lokality by radi na Slovensku chceli vstúpiť. V Česku to bolo napríklad v meste Most či Příbram. Sú to lokality, ktoré sú ekonomicky v úzadí. O čom to svedčí?

To je presne o filozofii reťazca Mere, ktorú presadzuje. Vstupuje do oblastí, ktoré sú menej ekonomicky i finančne náročné. Tiež príjmy domácnosti sú tam oveľa nižšie ako je štandardný priemer v danej krajine. Mnohí zákazníci radi využívajú aj cezhraničné nákupy, kde môžu nakúpiť lacno a za výhodné ceny. Súčasná situácia s nižšou DPH v okolitých krajinách, ako je Poľsko či Maďarsko, im len nahráva.

České mesto Most predstavuje istú tzv. enklávu u susedov, kde ľudia z hľadiska príjmov nemajú vysoké nároky na kvalitu sortimentu či na cenu. Spotrebitelia napríklad na Slovensku sú „rozmaznaní“ ponukou tovarov a služieb obchodných reťazcov. Uvidíme, ako na služby nového reťazca zareagujú.

Avizujú, že budú spolupracovať s lokálnymi dodávateľmi, teda čím menší dodávateľ, tým lepšie. Tí reťazcu neplatia žiadne poplatky či pokuty za nedodanie zmluvného tovaru a podobne. Priláka im to nových dodávateľov, alebo tam vidíte isté riziká?

Predstavte si z Pohronia vláčiť kamiónmi na Považie tovar od lokálnych producentov. To sú nelogicky vysoké náklady z hľadiska dopravnej cesty, boli by neúmerné predražené. To sa dá na územiach, ktoré majú desaťkrát väčšiu rozlohu, ako má Slovensko. Lokálni výrobcovia nie sú schopní vyrábať také objemy, aby zásobili akýkoľvek maloobchodný reťazec ako celok.

Oni sú orientovaní v lokalite, kde niečo dopestujú či vyrábajú, teda ponúkajú daný sortiment v určitom obmedzenom množstve. Väčšie objemy nedokážu jednoducho vyrábať. Zoberme si napríklad lokálne mliekárne či zeleninárov na Slovensku. Fungujú vyložene lokálne a sú v predaji výborní, ľudia ich domáce produkty radi vyhľadávajú.

Slovenskí dodávatelia zrejme nebudú mať záujem dodávať svoje produkty do reťazca, ktorý predáva veľké objemy na paletách? Majú vybudované svoje kontakty lokálne...

Aj vybudovanie vzťahu medzi predajcom a dodávateľmi, rovnako aj k zákazníkom, istý čas trvá. To nie je tak, že niekto od dodávateľov nakúpi napríklad desaťtisíc paliet olejov, masla či rýb. Na Slovensku to nie je taký zvyk, aký vidieť v obchodoch v Rusku, kde sa kupujú napríklad údené ryby na „kvantá“.

Slovenský zákazník si kúpi možno dve či tri balenia potrebného sortimentu a nemusí ísť týždeň do obchodu. Istý čas mu trvá, kým to domácnosť spotrebuje. Nový reťazec si bude musieť zvyknúť na to, aké nákupné zvyklosti má slovenský klient a musí sa mu prispôsobiť. Musí zabudnúť na myšlienku, ako sa obchodu darí v Rusku či v iných krajinách Európy.

Existuje teda na tuzemskom trhu priestor, že si Mere nájde svoju klientelu, napriek svojej inakosti? Zaujímavé je, že napríklad reťazec si priestory nestavia ani nekupuje, on si ich len prenajíma...

Bude to mať na Slovensku náročné. Ani dohodnúť si ceny a podmienky s tuzemskými dodávateľmi nie je také jednoduché, ako napríklad vo východnej Európe. Platí tu – iný kraj, iné pravidlá.

Na Slovensku sa dobre uchytil napríklad predaj z dvora, mnohí zeleninári či mliekári predávajú produkty z auta priamo vo vybraných lokalitách, poznajú tuzemský trh. Práve kvalitné lokálne služby dokážu uživiť malých producentov, ktorí prišli na to, ako prežiť v týchto časoch.

Nevylučujem, že do Mere príde napríklad aj penzista, ktorý si zoberie rovno z palety napríklad 30 kilogramov tovaru, ale takýto obchod má zákonite isté limity. Nadnárodný medzinárodný obchod ukázal Slovákom jasný štandard a nákupnú kultúru, dobre sa tomu prispôsobili aj domáce obchodné spoločnosti.

Akceptovali filozofiu presvetlenej predajne, pekne zabaleného a vyloženého tovaru na regáloch. Spotrebiteľ má isté nároky, z ktorých bude len ťažko uberať.

Prirodzene, mnohých zákazníkov k tomu donúti aj finančná situácia a stúpajúce ceny potravín v obchodoch. Na druhej strane reťazec ušetrí na nákladoch, pokiaľ ide o pracovnú silu, ktorá napríklad nemusí vykladať tovar či vymieňať cenovky pri akciovom tovare, keďže žiadny nebude...

V danej situácii si neviem dobre predstaviť prácu s personálom v takomto reťazci. Buď môže fungovať napríklad ako rodinná firma, kde jeden druhého upozornia, že napríklad niečo nerobia dobre. Alebo budú mať čiastkové dohody s manažérom o konkrétnej náplni práce. Ak však nebude personál vyškolený v ponuke sortimentu, otázny je jeho obchodný úspech.

Nezvyčajné je, že manažéri jednotlivých predajní vôbec neinvestujú do reklamy. Žiadne letáky, žiadne akcie. Je to úplne iný spôsob, než poznajú slovenskí zákazníci.

Je to pozostatok stredovýchodnej Európy, vtedy ešte komunikácia so zákazníkom nebola rozvinutá. Slováci v dnešnej dobe často vyložene čakajú na reklamné letáky z obchodov, aby si vedeli vybrať z aktuálnej ponuky, ale to všetko stojí peniaze. Je to informácia, ktorá zvyšuje záujem o sortiment tovaru.

Ako vidíte budúcnosť tohto reťazca. Ešte tu nie je a už sa o ňom veľa hovorí. Majú Slováci tak hlboko do vrecka, aby museli rátať každé euro a precestovať za novým obchodom desiatky či stovky kilometrov?

Smeruje k nám obchod spred 30-tich rokov. Dúfam, že v blízkej budúcnosti bude čo hodnotiť a čo porovnávať. Ale predpokladám, že to nebude také terno, ako od toho ľudia očakávajú. Tuzemský trh sa nedá nafúknuť, veľkú časť z neho už dnes uberajú cezhraničné nákupy Slovákov. Všetko závisí od ponuky a dopytu.

To znamená, že obchodníci nemôžu dávať do ponuky takéto tovary, po ktorých nebude dopyt. Musia tiež veľmi obozretne nastaviť cenovú hladinu tovarov. Keď je niekde v obchodoch veľmi nízka cena, vzbudzuje to istú nedôveru, ktorú musí nový obchodný hráč prekonať. Tiež musí mať isté finančné stimuly, aby svojim prevádzkam robil dobrú reklamu. Sám som zvedavý, čo Slovákom tento návrat do minulosti prinesie.

Profil analytika obchodu: Ľubomír Drahovský sa počas svojho profesijného života zaoberal analýzami obchodu, spoločného stravovania a cestovného ruchu. Od roku 1990 pôsobil ako riaditeľ Výskumného a vývojového ústavu obchodu TERNO. Po jeho likvidácii sa stal spolumajiteľom spoločnosti T.E.R.N.O., ktorej súčasťou je agentúra pre prieskum trhu.