Nastal čas napraviť najväčšiu chybu R. Fica. Ľudia sa vrátia do rizikových fondov II. piliera

Najzásadnejšou zmenou dôchodkovej reformy z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) je návrh na presun ľudí z dlhopisových do indexových fondov. Zásadná úprava investičnej stratégie sa má týkať všetkých ľudí narodených od roku 1969. Súčasná vláda po viac ako dvoch rokoch konečne začala pracovať na napravení jednej z najväčších chýb vlád strany Smer-SD.

Pre lepšie pochopenie problému je potrebné vrátiť sa do roku 2005. Práve v tom čase sa slovenský dôchodkový systém rozdelil na I. a II. pilier. Najväčším zástancom nového systému bol vtedajší minister práce Ľudovít Kaník (SDKÚ), ktorý jeho nástup sprevádzal sľubmi o vyriešení demografického problému.

Negatívny trend počtu narodených detí na Slovensku citeľne zníži počet pracujúcich ľudí okolo roku 2050. V kombinácií s rastúcim počtom dôchodcov ide o vážny problém. Štát v budúcnosti nebude schopný vybrať prostredníctvom odvodov pracujúcich ľudí dosť peňazí na penzie. Riešením mal byť práve II. pilier, v ktorom by si ľudia počas pracovnej kariéry vytvorili vlastné úspory. Potom by nižšie štátne penzie pre nich v starobe neboli zásadný problém.

Ničiteľ II. piliera R. Fico

Zásadnú dôchodkovú reformu schválila v roku 2005 druhá vláda Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Pri nastavení systému úplne ignorovala výhrady vtedajšieho lídra opozície Roberta Fica (Smer-SD). Práve malá politická podpora sa časom ukázala ako najväčší problém II. piliera. Smer hneď po nástupe k moci začal útočiť na systém súkromných dôchodkov. Šikovne pritom využil vznik finančnej krízy a obrovské pády akciových trhov. Reči o potrebe ochrániť peniaze ľudí v roku 2009 vyústili do zavedenia garantovaných fondov. Udialo sa tak prostredníctvom poslaneckej novely od Róberta Madeja (Smer).

Garantované fondy investujú peniaze len do dlhopisov. Dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) musia prípadné straty nahradiť sporiteľom z vlastných peňazí. Podľa vtedy platných pravidiel museli kladný výsledok vykázať každý šesť mesiacov. Polročný časový horizont prinútil správcov investovať príliš konzervatívne, výsledkom čoho boli nízke výnosy.

Práve slabé zhodnotenie peňazí je najväčším rizikom pre dlhodobé fungovanie II. piliera. Akciové a najmä indexové fondy ponúkali ľuďom nadštandardné výnosy. Zásadný útok na ziskové fondy sa udial v roku 2014, keď druhá, už jednofarebná vláda Smeru, nariadila presunúť ľudí z negarantovaných do garantovaných fondov. Ľudia mali možnosť písomne odmietnuť zmenu, lenže väčšina nespravila nič a nechala sa zaradiť do slabo zarábajúcich – garantovaných fondov.