Nárast dôchodkov od štátu nevykompenzuje zníženie penzií z vládou priškrteného druhého piliera

Skrátenie legislatívneho konania vytvára zbytočný chaos. Koalícia koncom minulého roka narýchlo prijala konsolidačný balíček. Jedným zo zásadných opatrení bolo zníženie odvodov do druhého piliera na štyri percentá. „Nikomu nič neberieme,“ ubezpečovali po presadení zmeny premiér Robert Fico aj minister práce Erik Tomáš. Vychádzali z jednoduchej logiky. Zníženie odvodov do druhého piliera automaticky kompenzuje zvýšenie odvodov do prvého. Na jednej strane ľudia budú mať nižší súkromný dôchodok. Na druhej strane dostanú v starobe viac peňazí od štátu.

Lenže obidvaja politici zabudli na jednu vec. Tou je zmena spôsobu výpočtu aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zmenu tejto veličiny presadil počas svojho pôsobenia vo vláde bývalý minister práce za Sme rodina Milan Krajniak. Výsledkom je, že štát priznal ľuďom odchádzajúcim do penzie v roku 2023 v priemere o sedem eur nižší mesačný dôchodok. Tento rok má strata dosiahnuť až 22 eur. Ide o oficiálny prepočet od samotného ministerstva práce, ktorý zverejnilo v rámci riadneho pripomienkovania novely zákona ešte v roku 2021. Odvtedy sa negatívnymi dopadmi tejto zmeny nikto nezaoberal a viac-menej sa na ňu zabudlo.

Strata 88 eur mesačne

Slovenský dôchodkový systém je mimoriadne zložitý. Po zadaní konkrétnych zmien trvá počítačovému systému niekoľko dní vypočítať všetky dopady. Takto pred tromi rokmi opisoval zložité nastavovanie dôchodkovej reformy počas stretnutia s novinármi M. Krajniak. Práve pre komplikovanosť systému je riadny legislatívny proces nesmierne dôležitý. Žiaden politik nie je schopný držať v hlave všetky nuansy slovenského dôchodkového systému. Analyzovať reálne dopady dokážu až počítačové systémy a tímy odborníkov.

Dopady zníženia odvodov do druhého piliera nová koalícia poctivo neanalyzovala. Túto námahu si dal až tím odborníkov zoskupených v organizácii s názvom Oranžová obálka. Najzávažnejšie zistenia sú v skratke takéto: Štát nebude v plnej miere kompenzovať ľuďom zníženie odvodov do druhého piliera zvýšením dôchodku z prvého. Konkrétna výška straty závisí od veku a príjmu konkrétneho človeka. Zároveň platí, že čím mladší človek, tým vyššia strata. Úspešný mladý človek ako dvadsaťpäťročný zarába 1 400 eur v hrubom. Odvody zo svojej mzdy posiela do indexového fondu druhého piliera. V tomto prípade bude mať pre zníženie odvodov do druhého piliera v starobe o osemdesiatosem eur nižší mesačný dôchodok.

„Ide o stratu už po navýšení dôchodku z prvého piliera, ktorá mala kompenzovať zníženie odvodov. V skutočnosti sa nič také neudeje, keďže dôchodková reforma spred dvoch rokov rast aktuálnej dôchodkovej hodnoty, z ktorej sa počíta dôchodok z prvého piliera, spomalila,“ upozorňuje Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Modelovať vývoj v ďalekej budúcnosti je vždy náročné. V realite môžu byť straty nakoniec o niečo vyššie alebo nižšie. Odborníci sa napriek rôznym názorom zhodnú minimálne v jednej veci. Bez vytvorenia úspor budú mať dnešní pracujúci ľudia výrazne menej štedré penzie ako súčasní dôchodcovia.

Zlá demografia

Štát si v súčasnosti môže dovoliť štedré penzie vďaka vysokej zamestnanosti. Zároveň je stále relatívne prijateľný pomer dôchodcov voči produktívnej populácii. Tento ukazovateľ bol v roku 2023 na úrovni 27 percent. Na jedného penzistu teda pripadali takmer štyria ľudia v produktívnom veku. Ide o štvrtý najpriaznivejšie nastavený pomer v rámci 27-člennej Európskej únie. Slovensko na tom bude o pár dekád podobne ako Portugalsko alebo Taliansko. V prvej krajine už dnes dosahuje pomer 38 percent a druhej 37,8 percenta. Na jedného dôchodcu v týchto štátoch pripadá len 2,5 človeka v produktívnom veku.

Práve pre starnutie populácie bude pre slovenských politikov extrémne náročné udržať súčasnú štedrosť penzijného systému. Jedine ak by sa domáca ekonomika stala zaujímavou pre cudzincov a pracujúci imigranti zaplatili slovenské penzie. Ak sa tak nestane, ľudia budú v starobe odkázaní najmä na svoje úspory a majetok.

Každý druhý Slovák