Môžeme sa prikryť len takou perinou, na akú máme. Ľudovú múdrosť predchádzajúca dekáda transformovala do zvrátenej podoby. Slovensko dnes môže minúť toľko peňazí, koľko si dokáže požičať na finančných trhoch a lacných eur je nebezpečne veľa.
Rodičom úspešných detí majú už budúci rok stúpnuť dôchodky o stovky eur za mesiac. Starším ľuďom so slabšie zarábajúcimi potomkami štát pridá len pár desiatok eur. Odchod detí do zahraničia vláda potrestá nulovou valorizáciou penzie. Návrh krajne nespravodlivej reformy nesie názov: „Rodičovský bonus“.
Dôvodov na rázne konštatovanie je viacero. Verejný dlh krajiny minulý rok skončil na historicky najvyššej úrovni 59,7 percenta HDP. Ide o približne 60 miliárd eur. Obrovskú sumu zaplatia podnikatelia spolu so zamestnancami. Práve im populistické rozhadzovanie peňazí jedného dňa prinesie zvýšenie daní alebo odvodov.
Tým sa negatívne dopady pripravovanej „reformy“ zďaleka nekončia. V kuloároch sa rokuje o znížení odvodov do II. piliera. Dôvodom je snaha získať financie na rodičovský bonus. V prebiehajúcom boji o stovky miliónov eur minister práce vytasil prekvapujúcu analýzu. Podľa nej súkromné dôchodky nezlepšia dlhodobú udržateľnosť dôchodkového systému a maximálne budú mať neutrálny vplyv.
Dôchodca môže mať penziu vyššiu až o 87 eur. M. Krajniak načrtol dopady zrušeného II. piliera
O vážnom tvrdení je rozumné viesť diskusiu. A v rámci nej hľadať odpoveď na otázku: Ako zvýšiť výnosy v II. pilieri? Najjednoduchším riešením je presunúť majetok ľudí z dlhopisových do indexových fondov. Prvá skupina cenných papierov skončila za posledný rok v strate. Druhá, naopak, dosiahla dvojciferné zisky. K návrhu na presun sa minister práce stavia alibisticky. Rozhodnutie navrhuje nechať na ľuďoch. Obáva sa, že akcie v blízkej dobe prudko padnú a kto potom zaplatí straty? Odpoveď je jednoduchá. Štát.
Práve štát spôsobil obrovský problém. Presnejšie jednofarebná vláda strany Smer. Socialisti presunuli sporiteľov v roku 2013 z akcií do dlhopisov. Alibisticky im nechali možnosť vrátiť sa späť. Pre nízku finančnú gramotnosť sa väčšina spoľahla na rozhodnutie v tom čase populárnych politikov. Výsledkom je strata od dvoch do deviatich miliárd eur. S takto tvrdým konštatovaním prišla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Celú spôsobenú škodu nedokáže zaplatiť štát. Časť prípadných strát z návratu do akcií bez problémov zvládne. Okrem toho, že náprava vlastných chýb je správna, ide aj o ekonomicky rozumné riešenie. V čase prudkého pádu finančných trhov klesá cena akcií. Ľudia ich za menej peňazí nakúpia viac a následne slušne zarobia na ich raste.
Rodičovský bonus oberie štátnu pokladnicu každý rok minimálne o pol miliardy eur. Naopak II. pilier vytvorí úspory presahujúce jednu miliardu eur. Odkladať peniaze na horšie časy je zodpovedné. Naopak, rozhadzovať eurá v časoch rekordne vysokého dlhu je krajne nezodpovedné a krajinu smeruje do bankrotu. Napriek tomu je väčšou prioritou míňanie peňazí ako oprava II. piliera.
Milan Krajniak sa pomalý začína meniť z posledného križiaka (ako sám seba s obľubou nazýva) na posledného kata II. piliera.
