Náklady práce vyššie ako v Portugalsku. Domáca životná úroveň je aj tak štvrtá najnižšia v EÚ

Z pohľadu firiem zažila slovenská ekonomika razantný nárast ceny práce. Zamestnávateľov v minuom roku vyšla priemerná hodinová mzda po zaplatení všetkých daní a odvodov na 17,2 eura. V časoch prijímania eura v roku 2008 to bolo len sedem eur. Priemerné náklady na ľudí pracujúcich v slovenskej ekonomike sú dokonca vyššie ako v Portugalsku alebo Grécku. V prvej krajine boli v roku 2023 nižšie o dvadsať centov a v druhej o jedno euro a päťdesiat centov.

V domácom hospodárstve náklady na prácu priemerného zamestnanca od roku 2008 do roku 2023 narástli takmer o 146 percent. Rýchlejšie tempo bolo len v troch členských štátoch Európskej únie. V Litve o 149 percent na 14,7 eura, v Rumunsku o 181 percent na jedenásť eur a v Bulharsku o 258 percent na 9,3 eura. Priemer za dvadsaťsedemčlennú Európsku úniu je tesne nad 47 percentami a priemerná hodinová cena práce bola minulý rok 31,8 eura.

Pokiaľ ide o tempo rastu miezd, nad celoeurópskym priemerom sú väčšinou nové členské štáty EÚ. Zo starších členských štátov sú na tom lepšie len tri. Nemecko zaznamenalo rast o 48 percent na 41,3 eura, Rakúsko o 55 percent na 40,9 eura a Luxembursko o 67 percent na 53,9 eura. Práve posledná krajina ma najvyššiu cenu práce v celej Európskej únii. Tvrdé dáta ukazujú ešte jednu zaujímavosť. Grécka cena práce sa od roku 2008 do roku 2023 znížila takmer o sedem percent na 15,7 eura. Ide o jedinú krajinu s poklesom ceny práce.

Príliš vysoké daňovo-odvodové zaťaženie

Na jednej strane je prudký rast mzdových nákladov dobrou správou. Slováci zarábajú oveľa viac peňazí ako v minulosti. Problém je, že príliš veľkú časť zo zarobených peňazí si berie štát prostredníctvom daní a odvodov. Takzvaný daňový klin sleduje a každý rok o ňom zostavuje správu Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Cieľom je čo najpresnejšie zobraziť, koľko si zo mzdy priemerne plateného zamestnanca zoberie štát. V prípade Slovenska bol daňový klin vo výške 41,6 percenta. Z okolitých členských štátov EÚ je na tom horšie len Rakúsko. Spomínané Portugalsko má podobnú hodnotu daňového klina ako Slovensko. Výrazne nižšie zaťaženie je v Grécku, a to len 37,08 percenta.

Slovensko roky patrí medzi štáty s vysokým daňovo-odvodovým zaťažením práce. V budúcnosti sa toto postavenie bude len zhoršovať. V tomto roku napríklad vláda zvýšila o jeden percentuálny bod zdravotné odvody. Politici to prezentovali ako väčšie zaťaženie firiem. Lenže zamestnávatelia majú len jeden mzdový balík a z neho si štát berie čoraz viac . Podnikateľom stúpla aj daň z dividend, a to zo siedmich na desať percent. V budúcom roku firmy začnú platiť aj takzvané daňové licencie za zdaňovacie obdobie 2024. Navyše, v rámci pripravovanej konsolidácie s veľkou pravdepodobnosťou príde k ďalšiemu zvyšovaniu daní a odvodov. Výsledkom je, že slovenské náklady práce sú relatívne vysoké a mzdy nízke.

Nízka životná úroveň