Neriešiteľná úloha pre Borisa Kollára (Sme Rodina). Koalícia od neho žiada návrh výstavby bytov bez dopadov na štátny rozpočet. Lenže také niečo je možné len v rozprávke. V trhovej ekonomike budovanie statkov vždy stojí peniaze. Lacné nájomné byty nebudú výnimkou. Ani keby model ich výstavby navrhovali nositelia Nobelovej ceny za experimentálny prístup k znižovaniu chudoby a nie podpredseda vlády Štefan Holý (Sme Rodina).
„Mám pocit, že nám niekto neustále hádže polená pod nohy, ale dobre. Ak nebudú štátne nájomné byty, tak my sami odídeme z koalície,“ povedal predseda Sme Rodina Boris Kollár. Ním vedená strana už navrhla proces výstavby štátnych nehnuteľností. Lenže narazila na odpor zvyšku koalície. Proti je, prekvapivo, aj minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Inak dobrý priateľ B. Kollára.
Slovensko verzus svet: Gréci dávajú na vedu viac peňazí, preto majú lepšie mzdy ako my
Celý spor je momentálne o tom, či rozbehnutie výstavby bude alebo nebude mať negatívne dopady na štátny rozpočet. Podľa Sme Rodina nebude. Priestory pre lacné ubytovanie Slovákov postavia developeri za peniaze súkromných investorov. K takémuto správaniu ich majú motivovať tri novinky. Zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH), skrátenie doby odpisovania a polročná garancia príjmu z prenajatého bytu.
Zjednodušene má nový systém fungovať takto: Developer investuje do výstavby bytového domu milión eur. Po jeho dokončení mu štát vráti 150-tisíc eur. Ďalej náklady súvisiace s výstavbou bude môcť odpísať za dvadsať rokov. V súčasnosti ich musí rozložiť až na 40-ročné obdobie. Treťou novinkou je, že štát prenajímateľovi garantuje príjem aj v prípade problémov s nájomníkmi. Hranica je stanovená na obdobie pol roka. Vďaka tomu bude mať majiteľ dosť času na nájdenie nového nájomcu.
Zadarmo to nebude
Jediný problém je, že takto nastavený systém bude mať negatívny dopad na rozpočet a štát príde o peniaze. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť očakáva pokles príjmov minimálne po zavedení nižšej sadzby DPH. V prípade príchodu ďalšej krízy môže problémy spôsobiť aj garantovanie nájmu.
Presné dopady nie je možné vyčísliť pre príliš veľa otáznikov. Momentálne je možné len špekulovať. Ak, čisto teoreticky, splní vláda svoje záväzky a postaví 100-tisíc nových bytov, priemerný nájom v nich bude 260 eur za mesiac, tak pri takto nastavenom systéme ľudia v podnájme za rok zaplatia 312-miliónov eur.
To môže byť obrovský problém v čase krízy. Počas nej totiž ľudia prichádzajú o zamestnanie a nemusia mať peniaze za nájom. Potom to za nich bude musieť zaplatiť štát. Žiadny politik totiž nemôže len tak pripraviť o strechu nad hlavou 100-tisíc domácností.
Akcie z kupónovej privatizácie dnes nikto nechce. Štát vedie účty 100-tisíc zosnulých ľudí
Reálne dopady budú pravdepodobne menšie. Minimálne preto, že v slovenskej ekonomike nie sú kapacity na rýchlu výstavbu. Jednoducho chýbajú robotníci. V tomto volebnom období bude obrovským úspechom aj postavenie tisícky bytov.
Mimochodom, práve rozbehnutie menších projektov odporúčajú nositelia Nobelovej ceny za experimentálny prístup k znižovaniu chudoby. Iným slovami je rozumnejšie spraviť menší projekt. Na ňom vychytať všetky problémy a až potom sa pustiť do megalomanskej výstavby. Pri takomto prístupe uvidí reálny záujem ľudí o nájomné bývanie a lepšie odhadne dopady na spoločnosť.
Obrovský potenciál
Práve nájomné byty môžu zásadne zlepšiť životnú úroveň Slovákov. V domácej ekonomike je najviac pracovných príležitostí v okolí hlavného mesta. Zároveň sú v tomto regióne aj najvyššie mzdy. Lenže mnohých ľudí odrádza od príchodu do Bratislavy drahé ubytovanie. Napríklad cena staršieho trojizbového bytu je okolo 170-tisíc eur. Drahý je aj samotný podnájom. Menšia garsónka bežne stojí 400 eur. Mladí z tohto dôvodu radšej žijú s inými ľuďmi vo väčších bytoch. Jednu samostatnú izbu je možné prenajať za približne 200 eur.
Sme Rodina sľubuje radikálne zmeny. Podľa ich predstavy bude podnájom v samostatnom byte stáť 260 eur. Mesačný nájom sa každý rok zvýši len o aktuálnu hodnotu inflácie. Otázne je, či pri takomto nízkom nájme budú mať developeri zisk a celý projekt môže teoreticky stroskotať aj na nezáujme stavebných firiem.
V každom prípade hlavným prínosom lacného bývania je zvýšenie mobility pracovnej sily. Pre chýbajúce diaľnice nie sú v hladových dolinách žiadni významnejší investori. Miestni ľudia sú kvôli tomu nútení pracovať za nižšie mzdy. Napriek tomu nechcú odísť preč. Jedným z dôvodov je, že po zaplatení vysokého nájmu im nakoniec ostane menej peňazí a tak radšej zoberú slabšie platenú prácu doma.
- Zlá demografia
- Z dlhodobého pohľadu môže lacné ubytovanie pomôcť príchodu robotníkov zo zahraničia. Aktuálne je totiž v slovenskej ekonomike voľných takmer 82-tisíc pracovných miest. Na ich obsadenie v rozvinutých častiach krajiny nie je dosť ľudí. Prípadný príchod zahraničných zamestnancov môže z dlhodobého pohľadu vyriešiť problém s klesajúcim počtom zamestnancov. Takýto vývoj ako jediný môže zvrátiť zlú demografickú situáciu a z nej plynúce problémy s vyplácaním dôchodkov.
