Naftové auto si už nekupujte, v bazároch budú výpredaje

Obľúbenosť naftových motorov aj vďaka veľkej podpore vlád dosiahla vrchol v roku 2015. Potom prišili emisné škandály a možné zákazy vjazdu do centra miest. Zaklincovala to vojna na Ukrajine. Vozidlá na naftu sa prestávajú oplácať.

Jazdenie na naftu je aj o matematike

Otázkou je, či to dáva ešte zmysel. Porovnať možno rok 2015 s dneškom. Ako príklad možno uviesť náklady na prevádzku Škody Octavia ročník 2015, ktorá patrí na Slovensku dlhodobo medzi klasiku. V danom roku jej v rebríčku najpredávanejších vozidiel na Slovensku patrilo druhé miesto, predalo sa 4 448 kusov.

Každá štvrtá predaná škodovka bola Octavia. Aj vďaka tomu česká dcéra nemeckého koncernu Volkswagen kraľovala na slovenskom trhu. Motory pod kapotou boli pochopiteľne zhodné s nemeckými modelmi.

Najlacnejšia benzínová Octavia s motorom 1,2 TSI výkonom 86 konských síl stála 14 490 eur a mala spotrebu 5,2 litra na sto kilometrov. Najlacnejší naftový model s motorom 1,6 TDI, s rovnakou výbavou, výkonom 90 konských síl mal spotrebu 4,1 litra nafty na sto kilometrov. Stál však 17 390 eur, teda o takmer tri tisícky viac.

Odhliadnuc od toho, že u predajcu sa často dala dohodnúť lepšia cena ako v oficiálnom cenníku a od toho, že reálna spotreba sa mohla od katalógovej líšiť, je jasné že úlohu tu zohrávala matematika. Nikto si naftový motor nekupoval pre jeho zvuk či vôňu. Kupoval si ho, pretože rátal s nižšími nákladmi na prevádzku.

V roku 2015 stála nafta v priemere o 15 centov menej ako benzín. Na každých sto kilometrov tak naftová Octavia ušetrila približne 1,9 eura, pri najazdených 20-tisíc km ročne tak motorista ušetril 376 eur.

Ešte predtým, ako malo auto osem rokov, sa vyššie náklady na kúpu vrátili. Samozrejme, čím vyšší nájazd, tým skôr sa kúpna cena vráti. Firemné auto, ktoré najazdilo 40-tisíc km ročne, rozdiel na nákupnej cene ušetrilo za necelé štyri roky.

Diesel sa už neoplatí ako kedysi