Koncom júla maďarské médiá zverejnili informáciu o tom, že Viktor Orbán je najlepšie plateným predsedom vlády v európskej krajine vzhľadom k priemernej mzde. Dostáva takmer 9,5-násobok priemernej mzdy, len o čosi viac ako v prípade Roberta Fica, ktorý zarába 7,6-násobok.
Na sociálnych sieťach sa objavilo množstvo komentárov odsudzujúcich takto vysoký pomer u slovenského premiéra v časoch, keď krajinu čaká veľká vlna konsolidácie. Proti nim sa však postavili názory obhajujúce výšku platu premiéra, ktorá odpovedá dôležitosti jeho funkcie.
Podporovatelia Roberta Fica tvrdia, že problém neleží v jeho vysokej mzde, ale v nízkej priemernej mzde. Argument pokračuje v duchu socialistickej ideológie, že za nízkymi platmi stojí podnikateľský sektor, ktorý zneužíva pracovnú silu a vypláca jej iba malú časť tržieb.
Štatistiky však ukazujú iný obraz. Slovenskí zamestnanci minulý rok dostali mzdy v hodnote 42 percent HDP. Dostávajú tak takmer rovnako ako Česi a Nóri, a viac ako Poliaci, Taliani či Gréci. Tamojší premiéri, najmä ten grécky – v krajine, kde sa skutočne šetrí – majú omnoho nižšie mzdy.
Pravdou ale je, že Slovensko je v kompenzácii zamestnancov pod priemerom eurozóny, za čo by potenciálne mohol byť zodpovedný podnikateľský sektor. V realite však existuje pomerne silná korelácia medzi produktivitou práce zamestnanca a výškou jeho odmeny z ním vytvorenej pridanej hodnoty.
Čím je práca zamestnanca sofistikovanejšia, tým vytvára väčšiu pridanú hodnotu a tým väčšiu časť tejto hodnoty môže získať. Typicky platí, že krajiny s vyspelejšou ekonomikou platia svojim zamestnancom väčší podiel. Krajiny východnej Európy sú preto pod priemerom eurozóny.
Keďže Slovensko v rebríčku inovatívnosti, prílivu zahraničného kapitálu či tvorbe domáceho kapitálu naďalej stagnuje v porovnaní s ostatnými štátmi v regióne, potenciál väčšej tvorby HDP klesá. S ním klesá aj potenciál rastu priemernej mzdy.
V poslednej dekáde sa pritom slovenským zamestnancom v nefinančných spoločnostiach darilo nadpriemerne dobre. Ich kompenzácia vzrástla z 16 miliárd v roku 2013 na 28 miliárd v roku 2022. Tým predbehli aj hrubý príjem firiem, ktorý vzrástol z 23 miliárd na 25 miliárd.
Firmy získané príjmy využívajú na svoj rozvoj a investície. Ich nízky rast odzrkadľuje znižujúci sa potenciál slovenských firiem expandovať. Tento problém neukazuje nič lepšie ako porovnanie Slovenska voči ostatným krajinám Európy.
Kým v priemere hrubý príjem firiem voči HDP v eurozóne narástol medzi rokmi 2013 a 2022 o dva percentuálne body, na Slovensku klesol o 12 bodov, suverénne najviac zo všetkých krajín. Za poslednú dekádu tak slovenské firmy zaznamenali najnižší relatívny rast hrubých príjmov.
Takýto vývoj je nakoniec zlým znamením aj pre samotných zamestnancov. Ak sa firmám nebude dariť, ponúkané podmienky na trhu práce sa zhoršia. Momentálne je v mnohých oblastiach ich nedostatok, no ak firmy prestávajú investovať, ide iba o dočasný jav.
Nakoniec tak všetko padá na plecia Roberta Fica a jeho dlhodobej hospodárskej politiky. To je skutočný dôvod, prečo sú slovenské mzdy tak nízke. Nechať si platiť plat za takúto politiku na 8-násobok priemernej mzdy je farizejstvo.
