Europoslankyňa Miriam Lexmann poskytla TRENDU krátky rozhovor o narastajúcom vplyve Čína na európsku ekonomiku. Podľa poslankyne je kritické sa tomuto vplyvu postaviť.
Čína je už dve dekády továrňou sveta. Spotrebitelia dlhodobo profitujú z jej lacných výrobkov. Prečo sa čínska produkcia stala v posledných rokoch problémom?
Samotný ekonomický úspech Číny nie je problémom. Prvým problémom je, že Čína zneužíva svoje postavenie na geopolitické ciele komunistického totalitného režimu. Druhým, že prostredníctvom praktík, ktoré podkopávajú voľný trh, ako sú masívne štátne dotácie, zaplavuje náš trh lacnými výrobkami. To znižuje konkurencieschopnosť našich spoločností, čo má následne vplyv na náš ekonomický rast a prácu a živobytie ľudí.
V akých oblastiach vidíte najväčšie výzvy?
Pred desiatimi rokmi Čína zdecimovala svojimi praktikami našu výrobu solárnych panelov a my sme nedokázali reagovať. Dnes je ohrozená široká škála rôznych odvetví ako veterné turbíny, oceliarstvo, ale aj, a pre Slovensko možno najdôležitejšie, automobilový priemysel, ktorý je ťahúňom našej ekonomiky.
Veľkou hrozbou je aj vykrádanie duševného vlastníctva našich spoločností. Spojené štáty odhadujú, že vykrádanie duševného vlastníctva čínskymi spoločnosťami stojí americkú ekonomiku 600 miliárd dolárov ročne. Nemáme ani odhady, koľko tieto praktiky stoja nás.
- Miriam Lexmann
- Poslankyňa Európskeho parlamentu za KDH v rámci frakcie Európskej ľudovej strany (EĽS). Medzi jej priority patrí obrana slobody, demokracie a ľudskej dôstojnosti v Európskej únii i vo svete. Pred svojím zvolením do Európskeho parlamentu pracovala v oblasti podpory demokracie ako riaditeľka európskej kancelárie Medzinárodného republikánskeho inštitútu. Predtým pôsobila v diplomacii ako stála predstaviteľka NR SR pri EÚ, ako aj v ďalších poradných funkciách v rámci Európskeho parlamentu a Rady Európy.
Zástancovia voľného trhu tvrdia, že by nebolo správne voči Číne zasiahnuť. Súhlasíte s tým?
Ale Čína dnes podkopáva samotné princípy voľného trhu. Je to štátom riadená ekonomika. Ak nie sú ochotní konať podľa týchto princípov, čoho dôkazom je aj ich ekonomický nátlak na Litvu spred dvoch rokov, potom musíme posilniť našu odolnosť práve z dôvodov ochrany samotného voľného trhu.
Čo by mala EU robiť, aby situáciu zvrátila?
Počas tohto parlamentného mandátu sme iniciovali veľkú zmenu v prístupe EÚ k Číne, a to aj prostredníctvom viacerých legislatív, ku ktorým som prispela. Išlo napríklad o nový nástroj proti ekonomickému nátlaku, zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám pre naše firmy, nové nariadenie o zahraničných štátnych dotáciách, ale aj aktualizáciu smernice o ochrane kritickej infraštruktúry. Máme však pred sebou ešte dlhú cestu a kľúčovými výzvami v súčasnosti sú politická vôľa, riadna implementácia týchto nových opatrení, ale aj potreba prehodnotenia niektorých predpisov, ktoré majú negatívny vplyv na naše spoločnosti, ako je napríklad zákaz predaja áut so spaľovacími motormi.
Sú tenzie medzi Západom a Čínou znakom rozpadu povojnového usporiadania sveta?
Žiaľ, povojnové usporiadanie sveta je minulosťou. Čelíme totalitnej čínskej komunistickej strane, ale aj ich rastúcej spolupráci s Putinovým Ruskom, Severnou Kóreou či Iránom. Každý deň sme svedkami pokusov podkopať naše demokratické inštitúcie, spoločnosti a hospodársku konkurencieschopnosť. Využívajú na to rôzne metódy vrátane dezinformácií, kybernetických útokov či infiltrácie nášho politického, ekonomického či dokonca akademického života. Je len na nás, či chceme chrániť našu slobodu, demokraciu a prosperitu, alebo dopustíme, aby ju podkopali naši protivníci.
Pre viac informácií navštívte diskusiu o ekonomickej bezpečnosti a (ne)závislosti od Číny, ktorá sa bude v pondelok 15. apríla o 18:00 v priestoroch Kancelárie Európskeho parlamentu. Diskusie sa zúčastnia: Miriam Lexmann, Poslankyňa Európskeho parlamentu, Jozef Hajko, Poslanec NR SR za KDH, Matej Šimalčík, Riaditeľ Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií, moderovať bude Ronald Ižip. Prihlásenie je možné na tomto linku
