Samostatné ministerstvo neznamená výkonnejší šport. Peniaze už športovcov rozhádali

Nové ministerstvo cestovného ruchu a športu pripomína Schrödingerovu mačku. Na jednej strane má byť malé a efektívne, no šéf SNS Andrej Danko hovorí o veľkých očakávaniach. Vo videu na sociálnej sieti povedal, že „toto bude jediné ministerstvo, ktoré dokáže obrovské peniaze pre štát zarobiť“. V doložke vybraných vplyvov však podobné ambície vyčíslené nie sú.

Autori legislatívneho návrhu konštatujú, že vznik ministerstva nebude mať negatívne ani pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, ale ani žiadne sociálne vplyvy. V skutočnosti však zrejme žiadne vplyvy neboli vyčísľované, keďže ide o rýchly návrh predložený v skrátenom legislatívnom konaní, ktorý poslanci opätovne schválili aj po prezidentkinom vete. V čase, keď Európska komisia vyčíta vláde, že konsolidáciu iba predstiera, vzniká nový úrad bez verejnej diskusie či posúdenia dosahov.

Hra so slovíčkami

Nové ministerstvo má svojich priaznivcov medzi športovcami a ich zväzmi. A. Danko si osvojil myšlienku, za ktorú bojoval aj podnikateľ a šéf Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel. Ten má k SNS blízko. A. Danko dokonca robil pre niektoré Siekelove firmy advokáta. Šéf olympionikov loboval za vytvorenie rezortu aj v predchádzajúcom volebnom období u predsedu Sme rodina Borisa Kollára. A. Siekel sa teraz dočkal a argumentuje, že výraznejšie postavenie športu je verejný záujem.

V Deklarácii slovenského športu, ktorá vznikla vlani v lete na olympijskom výbore sa funkcionári zhodli, že „šport má byť v názve príslušného ministerstva na prvom a nie na poslednom mieste.“ Išlo zjavnú narážku na už bývalý názov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu. Povedané športovou terminológiou, prvé miesto však ušlo reprezentačnému výberu aj tentoraz. Celý názov nového rezortu totiž znie Ministerstvo cestovného ruchu a športu.

Pohľad do zahraničia ukazuje, že samotný názov či poradie slov s úspešnosťou telovýchovy v krajine nesúvisia. Napríklad Nórsko, ktoré od roku 2000 získalo v priemere 39 olympijských medailí na milión obyvateľov, nemá žiadne ministerstvo, v ktorého názve by sa šport spomínal na hocakom mieste. Naopak, Francúzsko, Taliansko či Rumunsko, ktoré majú čisto športové ministerstvá, vykazujú v prepočte na miliónov obyvateľov len tri či štyri cenné kovy, teda menej ako Slováci.

Zároveň však platí, že veľké národy ako Francúzi a Taliani majú v absolútnom vyjadrení kumulatívne veľa cenných kovov. V Poľsku a Chorvátsku funguje spoločné ministerstvo turizmu a športu, v malom a relatívne úspešnom Slovinsku i Česku je šport súčasťou ministerstva školstva. Rakúšania zas majú spoločný rezort kultúry, umenia a športu, Švajčiari zriadili ministerstvo obrany, civilnej ochrany a športu. V Holandsku existuje spojené ministerstvo zdravotníctva a športu.

Šport je jednoznačne multirezortná záležitosť. Hoci ho nová koalícia administratívne odčlenila od vzdelávania, školy zostanú miestom, kde drvivá väčšina detí príde do kontaktu s aktívnym pohybom. Ak by sa politici opätovne pokúsili zaviesť tri hodiny telesnej výchovy, realizovať to budú musieť riaditelia.  Pod Tatrami je šport aj súčasťou rezortov obrany a vnútra, ktoré zastrešujú väčšinu našich úspešných olympionikov. Matej Tóth či Michal Martikán sú vojaci v Dukle Banská Bystrice, strelkyne Zuzana Rehák-Štefečeková a Danka Barteková zas pôsobia v Športovom centre polície.

Stratégia na papieri

Nové ministerstvo by malo mať približne 250 zamestnancov, časť sa presunie zo školstva a časť z dopravy, ktorá doteraz riešila cestovný ruch. Nový šéf rezortu Dušan Keketi je synom známeho futbalového brankára. Pôsobil vo finančníctve a za vlády OĽaNO sa stal šéfom bratislavského Letiska. Inšpiráciu pre prácu chce hľadať v okolitých krajinách. Hoci nový úrad ešte podrobné plány nepredstavil, náznaky ambícii možno nájsť v „Stratégii športu 2030“, ktorú pred pár rokmi zostavili SOŠV a konzultačná spoločnosť PwC.