Roztržka medzi Hlasom a SNS o minimálnu mzdu sa nakoniec urovnala. Novelu zákona o jej zvýšení, ktorú pôvodne blokovali národniari, zaradili poslanci parlamentu na prebiehajúcu schôdzu. Vydupal si to Hlas, ktorý ju podmienil súhlasom s konsolidáciou. Novela nebude prorokovaná v skrátenom konaní. Dohoda je taká, že na tejto schôdzi prejde prvým čítaním.
,,Chcem oceniť, že SNS súhlasila so spätným zaradením zákona. Novým automat na minimálnu mzdu je záväzkom z programového vyhlásenia vlády. Patrí dokonca medzi vlajkové lode vládneho programu. Sľúbil som Andrejovi Dankovi diskusiu," reagoval minister práce Erik Tomáš z Hlasu.
Novela mení automat výpočtu minimálnej mzdy zo súčasných 57 percent z priemernej mzdy spred dvoch rokov na 60 percent. Automat sa používa v prípadoch, kedy sa odbory a zamestnávatelia nedohodnú na inej sume minimálnej mzdy. Ak Národná rada zákon schváli ešte v tomto roku, minimálna mzda v roku 2026 už bude určená po novom. ,,V roku 2026 bude predstavovať sumu 920 eur a v roku 2027 sumu 970 eur," doplnil E. Tomáš.
Firmy s návrhmi doteraz neuspeli
Zvýšenie minimálnej mzdy, najmä príplatkov za prácu cez víkendy a sviatok, ktoré sú na ňu naviazené, sú ďalšou ranou pre podnikateľov. Tí sa v súčasnosti pripravujú na opatrenia, ktoré prinesie konsolidačný balíček. ,,Konsolidačné opatrenia sú poriadna nálož pre podnikateľský sektor, uvidíme, ktoré firmy to prežijú a ktoré nie. Príplatky je ďalšia enormná záťaž, po ich zvýšení to bude veľký problém," konštatoval generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martin Hošták.
Aj Asociácia zamestávateľských zväzov a združení dlhodobo upozorňuje na problematické naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu. Náklady na strane zamestnávateľov sú totiž zvyšované nielen rastom minimálnej mzdy a s ňou súvisiacim rastom povinného mzdového zvýhodnenia, ale aj tzv. minimálnymi mzdovými nárokmi. ,,Tým, že je minimálna mzda ako referenčná hodnota napojená na mzdové zvýhodnenia a odvíjajú sa od nej ďalšie úrovne miezd (stupne náročnosti práce), každá jej zmena ovplyvní celý podnikateľský sektor," vysvetlila hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Nadmerne zaťažené sú najmä firmy, ktorých výrobný proces nedovoľuje rozvrhnutie pracovného času tak, aby práca nebola vykonávaná v sobotu, nedeľu a v noci (nepretržité prevádzky). Podľa M. Filovej sa to týka aj takých zamestnávateľov, ktorí využívajú energeticky náročné procesy, kde je potrebná kontinuita a je nemožné takýto proces prerušiť (napríklad sklársky alebo chemický priemysel).
Ešte v čase, keď vznikala novela zákona o minimálnej mzde, zamestnávatelia žiadali jej postupné navyšovanie každý rok po jednom percente. ,,Navrhovali sme, aby všetky mzdové zvýhodnenia, ktoré sú v súčasnosti naviazané na minimálnu mzdu, a teda s jej rastom rastú aj tieto mzdové zvýhodnenia, boli od nej odpojené tak, ako tomu bolo ešte nedávno, aby tieto zvýhodnenia neboli závislé od minimálnej mzdy, ale boli stanovené pevnými sumami," uviedla M. Filová. S požiadavkami zamestávateľov nesúhlasili odborári, odmietlo ich aj ministerstvo práce.
Minister argumentuje vládnym programom
,,Pochopil som, že zamestnávateľom ani tak neprekáža samotné zvyšovanie minimálnej mzdy, ako príplatky, ktoré sú na ňu naviazané. My sme však jasne dali do programového vyhlásenia vlády, že automat má byť naviazaný na 60 percent priemernej mzdy," reagoval pre Trend minister práce. Doplnil, že je pripravený so zamestnávateľmi diskutovať do poslednej chvíle, do posledného hlasovania v parlamente. ,,Opakujem, tak, ako je automat nastavený v zákone aj s príplatkami, tak sme ho mali v programovom vyhlásení," povedal.
Zamestnávatelia ponuku diskusie neodmietnu. ,,Samozrejme, v prípade záujmu predkladateľa sme na ďalšiu diskusiu pripravení. Veríme, že sa nám pána ministra podarí presvedčiť o našich argumentoch, najmä v kontexte aktuálnych veľmi silne negatívnych zásahov do podnikateľského prostredia," reagoval Martin Hošták z RÚZ.
S čím prídu zamestnávatelia na rokovanie s ministrom, to M. Hošták vopred konkretizovať nechcel. Prezradil, že ich návrhy sa budú týkať dvoch oblastí - príplatkov a plynulejšieho nábehu minimálnej mzdy namiesto jej skokového zvýšenia.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení namiesto podľa nej antisystémového zvyšovania minimálnej mzdy navrhuje zavedenie odpočítateľnej položky a jej naviazanie na rast minimálnej mzdy. Ľuďom by sa zvýšili čisté príjmy, zároveň by zamestnávateľom nevzrástli náklady práce.
,,Neúmerné zvyšovanie minimálnej mzdy podľa nášho názoru nezvýši životnú úroveň zamestnancov. Naopak, v konečnom dôsledku to môže viesť k prepúšťaniu zamestnancov, nakoľko si veľa zamestnávateľov nebude môcť dovoliť navýšenú cenu práce zamestnancov, a to najmä v zaostávajúcich regiónoch," uzavrela M. Filová.
