Minimálna mzda od roku 2026 vzrastie skokovo. Parlament schválil novelu zákona o minimálnej mzde, ktorá mení výpočet najnižšieho zárobku zo súčasných 57 percent na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. V konečnom dôsledku to znamená medziročný nárast minimálnej mzdy o 14,4 percenta. Pre podnikateľov je to po konsolidačnom balíčku ďalšia zlá správa.
Ešte pred dvomi týždňami minister práce Erik Tomáš sľuboval, že o zvýšení minimálnej mzdy bude so zamestnávateľmi rokovať do poslednej chvíle. Zostalo len pri sľuboch. ,,Separátne stretnutie zamestnávateľov s ministrom práce na túto tému realizované nebolo," potvrdila hovorkyňa Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Petra Podhorcová.
Minimálna mzda je hraničná hodnota, ktorú zamestnávateľ nemôže znížiť za právu v trvalom pracovnom pomere. V tomto roku je na úrovni 750 eur, nový model ju v roku 2026 zvýši na 920 eur. ,,Ku koncu volebného obdobia v roku 2027 by sa už mala šplhať k tisíc eurám, mala by dosiahnuť 969 eur," vyčíslil minister práce Erik Tomáš, podľa ktorého si to ľudia s najnižšími príjmami na Slovensku zaslúžia. Tých je okolo 9,1 percenta.
Minister doplnil, že touto zmenou sa len vraciame k pôvodnému stavu pred pandémiou. Zníženie z 60 na 57 percent bolo počas minulej vlády súčasťou balíka opatrení na zníženie negatívnych dôsledkov pandémie covidu. ,,Nakoľko predmetná mimoriadna situácia už netrvá, je potrebné sa vrátiť k pôvodnému spôsobu určovania sumy minimálnej mzdy v prípade nedosiahnutia dohody sociálnych partnerov na jej sume," odôvodnil rezort práce.
Firmy zaplatia vyššie príplatky aj dane
Na minimálnu mzdu je naviazaný výpočet príplatkov za sobotu, nedeľu, prácu v noci, pohotovosť mimo pracoviska, sťažený výkon práce. Po jej zvýšení, vzrastú aj tieto príplatky, ktoré pre časť zamestnávateľov predstavujú výraznú záťaž. Až 12,1 percenta zamestnancov zväčša pracuje v nedeľu a 11,2 percenta v noci. Napríklad v pekárňach zhruba 81 percent času prebieha výroba v noci, cez sviatky a v nedeľu.
Pri príplatkoch to ale nekonči. Zákonník práce rozdeľuje pracovné miesta do šiestich tried podľa stupňa náročnosti (napr. prvý stupeň - človek, ktorý dokladá tovar, šiesty stupeň - primár, generálny riaditeľ). Od prideleného stupňa sa odvíja minimálna mzda zamestnanca. Čím je pracovná náplň zamestnanca náročnejšia, tým je minimálne mzdové ohodnotenie vyššie. Aj toto ohodnotenie vďaka novele zákona o dva roky stúpne. Pracovníkovi v najnižšom stupni bude v roku 2026 prináležať najmenej 920 eur, pri šiestom stupni to bude 1 566 eur.
Z pohľadu bežného pracovníka podľa Inštitútu zamestnanosti nie je dôležitá výška hrubej minimálnej mzdy, ale suma, ktorá mu mesačne príde na účet. Pre zamestnávateľa je zase dôležité, aké vysoké sú celkové mzdové náklady. Rozdiel medzi mzdovými nákladmi a čistou mzdou sa zvyšuje, od roku 2015 stúpli mzdové náklady o 574 eur.
- Rozdiel medzi minimálnou mzdou a mzdovými nákladmi
- Rok 2015: Pri minimálnej mzde 380 eur boli mzdové náklady 509 eur a čistá mzda 372 eur. Celková daňovo-odvodová sadzba teda bola 26,9 %
- Rok 2023: Pri hrubej minimálnej mzde 700 eur boli mzdové náklady 1 000 eur a čistá mzda 626 eur. Dane a odvody jednotlivca bez detí pri minimálnej mzde teda predstavovali 37,4 %
- Rok 2024: Pri hrubej minimálnej mzde 750 eur boli mzdové náklady 1 083 eur a čistá mzda 677 eur. Dane a odvody pri minimálnej mzde teda predstavovali 37,5 %.
Prameň: Inšitút zamestnanosti
Analytik z INESS Róbert Chovanculiak zdôraznil, že od roku 2026 síce budeme mať minimálnu mzdu o 26 eur vyššiu, ale mzdové náklady narastú o 57,6 eur. S nimi aj daňové zaťaženie. Ministerstvo práce si to uvedomuje. „Vzhľadom na to, že nezdaniteľná časť základu dane je naviazaná na hodnotu životného minima a výška minimálnej mzdy vychádza z hodnoty priemernej mzdy, môžu sa vyskytovať nesúlady v raste minimálnej mzdy a daňového zaťaženia. Tento jav je spôsobený tým, že valorizácia životného minima je počítaná na základe rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností, ktorý je spravidla nižší ako rast priemernej mzdy," uviedol rezort. Napriek tomu E. Tomáš trvá na tom, že zvyšovanie minimálnej mzdy tlačí na rast miezd ako takých.
Dopad na platy zamestnancov a na ceny
,,Nový model výpočtu minimálnej mzdy bude mať výrazný dopad na podnikateľské prostredie aj v kontexte zavedenia konsolidačného balíčka. Už teraz sa podniky snažia vyrovnať s neľahkou situáciou, kedy riešia napr. nárast vstupných surovín a nákladov na dopravu, klesajúci dopyt, nenaplnené výrobné kapacity, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj zvýšenie mzdových nákladov z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy a opätovného naviazania viacerých príplatkov na ňu," poznamenala Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR ( AZZZ SR).
Vláda podľa AZZZ SR pri hľadaní riešení zabudla na to, že dlhodobý tlak na firmy bude viesť k nežiaducim dôsledkom, ako sú zníženie konkurencieschopnosti, strata pracovných miesta a odliv investícií. ,,Obávame sa, že konsolidačný balíček v kombinácii s ďalšími „prosociálnymi“ opatreniami bude nielenže zvyšovať tlak na firmy, ale bude brániť aj hospodárskemu rastu, ohrozí to schopnosť investovať a vytvárať pracovné miesta. Reálne nám hrozí, že firmy presunú svoju činnosť do krajín, kde je priaznivejšie podnikateľské prostredie," uviedla M. Filová.
Nájdu zamestnávatelia priestor na kompenzovanie nákladov, ktoré zmena minimálnej mzdy prinesie? ,,Časť zvýšených nákladov sa, samozrejme, premietne do konečných cien a časť pôjde na úkor investícií a rastu miezd," doplnila Petra Podhorcová z RÚZ.
R. Prega: Nie je to cesta
Európske smernice neurčujú konkrétnu hodnotu minimálnej mzdy v členských štátoch, odporúčania sú však na úrovni 50 percent priemernej mzdy v danom roku. Zákony v Rakúsku, Švédsku, Nórsku, Fínsku a Dánsku platové minimum na národnej úrovní neobsahujú. Minimálne zárobky pre jednotlivé profesie tam určujú kolektívne zmluvy.
V Európe patríme ku krajinám s nižšou minimálnou mzdou. V porovnaní so susedným Českom sme však na tom zhruba rovnako. Budúci rok sa bude u nás minimálna mzda počítať ešte podľa starých pravidiel (57 percent z priemernej mzdy), vzrastie o 66 eur na 816 eur. V Česku od januára stúpne o 76 eur na 830 eur, čo znamená 42,2 percent priemernej mzdy. Ćeská vláda rozhodla, že najnižší zárobok sa má do roku 2029 postupne dostať na 47 percent.
Hlavný ekonóm Tatra banky Róbert Prega konštatoval, že všetci máme záujem, aby mzdy rástli čo narýchlejšie. ,,Nie je najšťastnejší spôsob vynucovať to zvyšovaním minimálnej mzdy. Skôr naopak. V konečnom dôsledku to znižuje šancu menej kvalifikovaných pracovníkov. Zvyšovanie minimálnej mzdy je len optické opatrenie, ktoré môže znieť ľúbivo. Ale nie je to cesta, ktorou by Slovensko malo ísť," zhodnotil R. Prega.
