Saudská Arábia sa v posledných rokoch snaží diverzifikovať ekonomiku do iných odvetví, ako je ťažba a spracovanie ropy. Investície poňal korunný princ a faktický vládca krajiny veľkolepo. V roku 2017, keď nastúpil na pozíciu korunného princa, ohlásil, že na brehu Červeného mora uprostred púšte postaví nové mesto. A nie obyčajné mesto.
Úplne nový koncept urbanistiky: 170 km dlhý pás a zrkadlové steny oddeľujúce nepredstaviteľný luxus od púšte navôkol. Základná časť mala byť postavená v roku 2020 a kompletné mesto do roku 2025. Počet obyvateľov 1,5 milióna. Cena sa očakávala na úrovni 500 miliárd dolárov, čiže takmer polovica HDP krajiny. Ale to je maličkosť, mesto priláka investorov a návštevníkov a tí donesú ďalšie peniaze a potom to už pôjde takmer samo.
V skutočnosti ale takmer nič nejde podľa plánu, práce meškajú a sú brzdené komplikáciami, rozpočet sa prekračuje niekoľkonásobne.
Už minulý rok padlo rozhodnutie, že projekt bude pravdepodobne krátený a do roku 2030 bude hotová len 2,5 km verzia mesta (čo znamená zmenšenie o 98 percent). Zvyšok možno do roku 2039. Prvé konkrétnejšie výsledky mali byť predstavené počas okázalej udalosti v októbri 2024. Úvodná časť projektu, zvaná Sindalah nemala byť nijakým sci-fi. Malo ísť o bežné luxusné hotely, golfové ihriská a podobne.
Rozporuplná oslava
Na scéne sa objavili celebrity ako Will Smith, Tom Brady a ďalší, svetoznáma speváčka Alicia Keys hrala súkromný koncert pre podnikateľov, ktorí prileteli z Londýna či New Yorku. Do nočnej oblohy boli namierené svetlá. Stav projektu však mal ďaleko od sebavedomej spokojnosti. Táto etapa mešká tri roky a rozpočet bol prekročený trojnásobne, dosiahol 4 miliardy dolárov. Napriek tomu hotely nie sú dokončené, silné vetry narúšajú transport loďami a golf sa nedá hrať. Všade naokolo je stavenisko. Celebrity si však mohli pozrieť krásny model mesta v zmenšenej podobe.
Korunný princ Mohammed Bin Salman (prezývaný aj MBS), ktorý chcel toto mesto zanechať budúcim generáciám ako svoj odkaz, na oslavu prekvapivo neprišiel. Pracovníci v meste to vnímajú tak, že je so stavom projektu krajne nespokojný. Pár týždňov na to dlhoročného šéfa projektu Nadhmi al-Nasr odvolal a na jeho miesto dosadil novú skupinu riaditeľov.
Projekt mesta Neom a jeho okolia prirovnáva vedenie Saudskej Arábie k pyramídam v Egypte. Má to byť skrátka civilizačná revolúcia. MBS je fanúšikom sci-fi, videohier a princípu „zero gravity“, teda architektonického dizajnu, ktorý akoby popieral gravitáciu.
Podľa doterajšieho vývoja má však Neom bližšie k fiasku ako k sci-fi. Plány sú skrátka priveľmi ambiciózne a už niekoľko rokov sa zrážajú s realitou. Ako príklad možno uviesť jeden z prvkov, ktorý sa pracovne nazýva chlandelier. Ide o prázdnu 30-poschodovú budovu zo skla, ktorá má čnieť nadol z gigantického mosta z ocele. Navrhol ju Olivier Pron, ktorý pracuje štúdia Marvel. Na papieri či ako model vyzerá iste úchvatne. Hlavným dôvodom, prečo sa má vybudovať je fakt, že riaditelia projektu vedia, že MBS je fanúšikom Oliviera Prona.
Plány z roku 2023 ešte počítali s tým, že do roku 2030 by predsa len mohlo byť vybudovaných aspoň 10 míľ mesta, teda 16 kilometrov. To by bol ekvivalent toho, keby sa vybudovali komplet všetky kancelárske budovy na Manhattane. Tri krát. Veľká časť svetovej produkcie ocele a skla by musela smerovať práve sem. Ak by sa aj podarilo niečo také dosiahnuť, náklady by boli obrovské.
Papier znesie všetko
Pôvodný architekt futuristického mesta Thom Mayne z Los Angeles chcel vyjadriť svoje obavy z vysokých nákladov. Infraštruktúra v púšti je biedna, k dispozícii je napriek núteným prácam len málo pracovníkov, nedostatok elektrickej energie, nijaké veľké prístavy a málo ciest. Riaditelia projektu však jeho snahy odmietli. Nastúpila kreatívna práca s číslami a vyrábanie odhadov a predpokladov tak, aby to na papieri vyzeralo dobre. Čoraz viac manažérov a riaditeľov odmietalo podpisovať predkladané projekcie, ale s plánmi sa napriek tomu pokračovalo.
Kľúčový prvok, ktorý predražuje celý projekt je výška budov. Tá je stanovená na 1 640 stôp, teda 500 metrov. Inžinieri už viac krát tlačili na to, aby sa výška mesta znížila o približne 40 percent. Korunný princ to však odmietol ako neadekvátne, úspory sa majú hľadať inde. Mrakodrap, ktorý je veľmi vysoký ale dokáže si na seba zarobiť, je pritom problém postaviť hocikde na svete, nie to ešte v púšti.
Finančné Waterloo
Šéf saudoarabského vládneho fondu, ktorý financuje projekt tvrdí, že sa budú aplikovať technológie, ktoré nahradia ľudskú prácu a ušetria peniaze. Zatiaľ bolo preinvestovaných 50 miliárd dolárov a plán je začať stavať do výšky koncom tohto roka. Prvá funkčná ukážka mesta spolu s novým štadiónom by mala privítať účastníkov Svetového pohára vo futbale v roku 2034.
Ak sa však spoja pôvodné plány na postavenie futuristického 170 km mesta tak, ako vyzerá na papieri, s tým ako doteraz postupovali stavebné práce a o koľko sa predražili, tak dokončenie mesta by malo trvať približne 55 rokov a stáť by malo 8,8 bilióna dolárov. To je 25-násobok celého rozpočtu krajiny, omeškanie termínu o 30 rokov a takmer 18-násobné prekročenie rozpočtu.
Celý projekt tak smeruje k finančnému Waterloo. Tak ako Napoleon v roku 1815 neodhadol svoje sily a zvolil nesprávnu stratégiu, tú istú chybu robí korunný princ MBS o viac ako 200 rokov neskôr. Čo je horšie, má okolo seba kompetentných ľudí, ktorí mu ukazujú riziká, ale nepočúva ich.
Na druhej strane, niektorí z jeho snahy profitujú. Konzultačná firma McKinsey & Company fakturuje 130 miliónov dolárov ročne za poradenstvo v projekte. Hoci existujú podozrenia na konflikt záujmov (firma na jednej strane plánuje a na druhej strane kontroluje niektoré finančné projekcie), samotná firma má podľa vlastných slov dobre nastavené protokoly a procesy, ktoré konfliktu záujmov predchádzajú. Na papieri tak projekt vyzerá stále životaschopne. Horšie je to v reálnom svete.
