Matovič tľapká Kollára po pleci, núka mu nižšiu daň. Chce ministerstvo bločkov, účet bude krutý

„Ruka ruku myje,” hovorí sa v situáciách, keď sú ľudia na jednej lodi a navzájom sa kryjú, ak je taká potreba. Nespustím svoje lyžiarske stredisko. Budú padať aj iné strediská a aquaparky, varoval verejnosť v septembri Boris Kollár, predseda parlamentu a hnutia Sme rodina.

Vtedy vyzval poslancov, aby sa namiesto šarvátok pozerali na problémy, ktoré trápia bežných Slovákov, keďže veľa z nich je ohrozených energetickou chudobou.

Dlhé týždne sa nič nedialo. Hnutie Sme rodina však na poslednú chvíľu v novembri predložilo k vládnej novele o dani z pridanej hodnoty (DPH) zmenu, aby sa od januára do konca apríla znížila DPH lyžiarskym vlekom, lanovkám či aquaparkom.

Jej predseda vtedy avizoval, že mu nižšiu daň pre lyžiarske strediská odobril minister financií Igor Matovič (OĽANO). „To nie sú moje lyžiarske vleky, nebuďte ako takí psi. Vyslovene zakusnutí... To je celý sektor,“ povedal vtedy novinárom.

Trojmesačná náplasť nebude fungovať

Podozrenie vzbudilo aj najnovšie vyhlásenie Igora Matoviča z 2. decembra, že DPH by sa mala dočasne znížiť z 20 na 10 percent nielen na športoviská, ale aj na gastro. Dodal, že ak sa týmto opatrením výrazne zlepší priznávanie tržieb v gastre, môže sa táto schéma ešte predĺžiť.

V reštauračných službách vraj podnikatelia priznávajú len 35 percent tržieb a ak nižšia DPH ukáže svoje opodstatnenie, že firmy toto percento dokážu znížiť, bolo by to vraj úspechom.

„Nezískajú na tom len prevádzkovatelia gastro služieb, ale získajú na tom všetci ľudia, ktorí sa pôjdu najesť do reštaurácie. Predpokladám, že je úplne fér očakávať, že keď firmy dostanú nižšiu DPH o desať percent, ľudia dostanú o desať percent nižšiu cenu,“ objasnil pre RTVS  György Gyimesi, predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet.

Je paradoxom, že zníženie DPH dlhodobo za posledné dva roky pandémie otvorene žiadal celý gastro sektor, vrátane cestovného ruchu, minister ho neznížil ani o percento, nebol vraj na to dôvod. Dnes už ho minister hlási ako dobrú vec spojenú s pokusom. „Tento trojmesačný pokus vyhodnotíme po troch mesiacoch a uvidíme, či funguje,“ dodal G. Gyimesi.

Problémom je, že žiadne dopady a analýzy z praxe k tomu rezort financií nepredložil, čo vzbudzuje mnohé otázky a špekulácie o tom, komu vlastne na tri mesiace má nižšia daň pomôcť.

Parlament už čoskoro rozhodne

Znížená sadzba dane z pridanej hodnoty z 20 na 10 percent by sa mala uplatňovať do konca marca 2023. Toto opatrenie sa má realizovať prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu k novele zákona o DPH, o ktorej by sa malo hlasovať 6. decembra.

Nižšia DPH sa má týkať prepravy osôb visutými a pozemnými lanovkami a lyžiarskymi vlekmi, uplatňovať sa má aj na sprístupnenie krytých a nekrytých športových zariadení, na vstupné do umelých kúpalísk a na reštauračné a stravovacie služby.

Opozícia otvorene tvrdí, že kým lyžiarske strediská v zimnej sezóne z nižšej DPH možno finančne vyťažia, gastro by potrebovalo oveľa dlhšie využívať túto výhodu, čiže minister bude môcť „oprávnene“ skonštatovať, že nižšia daň pre ne nemá vlastne žiadny zmysel.  

Kriticky sa k návrhu zníženia DPH vyjadruje aj predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS). „Ak chce vláda vyhodnocovať to, či po znížení DPH rovnako klesnú rovnako aj ceny, tak tomuto sektoru vôbec nepomôže. Ani sa nestihne ukázať zmysluplnosť tohto návrhu,“ podotkol.

S ním súhlasí aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). „Po troch mesiacoch sa neukáže absolútne nič. Minister Igor Matovič následne oznámi gastru - vraciam vám DPH na pôvodnú úroveň 20 percent, dobrý zámer sa neuchytil,“ prognózuje pre televíziu TA3.  

Poslední, ktorí váhajú s nižšou daňou

Rovnako kriticky návrh vníma aj odborná prax. Slovensko je jednou z posledných krajín EÚ, ktorá nepristúpila ani v období pandémie k zníženiu sadzby DPH pre gastrosektor, hovorí pre TREND Július Činčala, partner spoločnosti Kreston Slovakia.

„Gastro prevádzky sú v tomto období vysokej inflácie a extrémneho nárastu cien energií, jedným z najpostihnutejších odvetví hospodárstva. Zníženie DPH na 10 percent určite privíta. Otázne je, či obdobie troch mesiacov bude postačujúce ako pomoc zo strany štátu,“ spresňuje J. Činčala. Štát by mal počas tohto obdobia skúmať výber samotnej DPH a správanie jednotlivých subjektov vo vzťahu k priznávaniu tržieb.

„Tak krátke obdobie, akým tri mesiace sú, nemusia byť dostatočne reprezentatívne na objektívne posúdenie výberu DPH a prípadné dopady na štátny rozpočet v prípade zavedenia stálej DPH 10 percent. Prvé tri mesiace v roku sú zväčša tými najslabšími mesiacmi v roku po sviatkoch a keď k tomu pripočítame ešte vyššiu infláciu v roku 2023 a zvýšené náklady celkovo, ktoré dopadajú na obyvateľstvo, môže dôjsť ešte k menšej návštevnosti v reštauráciách a odlivu zákazníkov,“ dodáva J. Činčila.

I keď v niektorých krajinách pristúpili len k dočasnému zníženiu DPH v gastro sektore, avšak toto obdobie zväčša trvalo minimálne pol roka a viac roka a po jeho uplynutí sa predĺžilo. Výsledky ukázali, že pri znížení sadzby DPH došlo k minimálnym dopadom na štátny rozpočet a v niektorých prípadoch dokonca k nárastu výberu.

Výhody? Najmä pre lyžiarske strediská

V prípade zníženia sadzby DPH pre športoviská, lyžiarske vleky a akvaparky termín od januára do marca dáva zmysel v kontexte pomoci a kompenzácie vysokých nákladov na energie, potvrdzuje pre TREND prezident Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) Marek Harbuľák. Pripúšťa, že z pohľadu spotrebiteľa môže nižšia  DPH spôsobiť spomalenie tempa rastu cien v porovnaní s inými službami či tovarmi.

„Pri takomto krátkodobom znížení je to však otázne. Nižšia DPH v súčasnej situácií vysokej inflácie a krátkodobého zníženia určite nie je motiváciou pre vyššiu návštevnosť. V prípade gastro prevádzok to však pre drvivú väčšinu prevádzok nie je efektívna a účinná pomoc, pretože práve prvé mesiace v roku sú dlhodobo obdobím s najnižšími tržbami v gastro sektore,“ dodáva M. Harbuľák.

Rovnako to vníma aj Oto Kóňa, zástupca malých podnikateľov v gastre a turizme. „Tri mesiace zníženia DPH sú naozaj veľmi málo. Okolité štáty majú zníženú túto daň už niekoľko rokov a je jasne vidieť tie benefity v praxi,“ dodal. Ak by mala byť pomoc skutočne účinná, mala by platiť aspoň rok.

Domácnosti začínajú viac šetriť

„Vysoká miera inflácie a rastúce náklady v každej oblasti života nútia Slovákov šetriť – práve návštevy reštaurácií si mnohí zo svojich rodinných výdavkov škrtajú ako prvé.

Tento trend potvrdil aj najnovší prieskum agentúry IPSOS, čo sa týka nálady a obáv spotrebiteľov.  V blížiacej sa zimnej sezóne mnohí obmedzia aj návštevy lyžiarskych stredísk či relaxačných pobytov na horách, ktoré síce prinášajú príjemný relax, ale sú pre rodiny finančne náročnejšie,” pridáva názor František Burda, finančný analytik spoločnosti FinGo.sk.

Ak sa k tomu prirátajú niekoľkonásobne vyššie náklady na energie, pričom firmy netušia, či ich budú mať štátom kompenzované aj za prvý štvrťrok budúceho roka,  tak mnoho podnikov už teraz zvažuje dočasné zatvorenie. 

„Hrozí, že pomoc gastro podnikom v podobe zníženej sadzby DPH v období od januára do marca nebude účinná, ostane len pomocou na papieri. Ak chce vláda skutočne pomôcť cez DPH, mala byť prehodnotiť navrhované obdobie, buď ho predlžiť alebo nastaviť na obdobie hlavnej sezóny, teda letných mesiacov, ako to spravila v prípade vlekov, akvaparkov či športovísk,“ dodáva prezident AHRS.

Akvaparky obmedzujú niektoré služby

Prichádzajúca zimná sezóna je otázna aj pre aquaparky. Zdá sa, že to najhoršie majú za sebou. Parlament ešte v novembri v zrýchlenom konaní schválil zastropovanie cien elektriny a plynu pre firmy.

Ich poskytovanie v budúcom roku však závisí od schválenia štátneho rozpočtu na rok 2023, čo je málo pravdepodobné, keďže vláda má menšinu v parlamente a silnejú tlaky na jej odvolanie. Podnikatelia môžu žiadať o kompenzácie za vysoké náklady na energie už za obdobie august a september tohto roka.

Vtedy totiž ceny energií boli najvyššie a zo strany dodávateľov sú už uzavreté fakturácie. Štát preplatí podnikateľom 80 percent z ceny plynu a elektriny, ktorú zaplatili nad stanovený strop – stropom pre plyn je 99 eur za megawatthodinu, v prípade elektriny ide o 199 eur za megawatthodinu. Výška dotácie bude najmenej suma 50 eur a maximálne 500-tisíc eur. 

„Našťastie, cena elektriky sa upokojila. V súčasnosti namiesto hodnôt aj cez 600 eur za megawathodinu sa pohybuje na úrovni 200 až 250 eur.  Tým pádom pre všetkých prevádzkovateľov, ktorí elektrinu nakupujú za spotové ceny, sú tieto náklady síce veľmi vysoké, ale asi nie sú likvidačné,“ prezrádza pre TREND prezident Slovenskej asociácie akvaparkov, kúpalísk a plavární Gabriel Somogyi. 

„To sa odzrkadľuje ale v prísnom posudzovaní rentability prevádzok a vedie k tomu, že akvaparky zavádzajú rôzne obmedzenia. Hlavne pred Vianocami sa očakáva, že niektoré služby, napríklad sauny, ktoré sú energeticky veľmi náročné, budú značne obmedzené, alebo dokonca aj vypnuté. Aj početné ubytovacie zariadenia budú dočasne uzavreté,“ dodáva G. Somogyi. Víta však zastropovanie cien elektriny, keďže im to prinesie aspoň nejakú istotu do najbližších týždňov.

RÁMČEK: Bude nové ministerstvo bločkov?

Ďalšou novinkou za posledný mesiac je, že poslanci za OľaNO chcú novelou zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice zaviesť vracanie časti úhrad v obchodoch a službách. Rokovať má o tom parlament tiež 6. decembra.

V návrhu nie sú vyčíslené prínosy zmeny a dopadov na prax, podnikateľom sa zasa nepáči, že chýba aj vyčíslenie nákladov, ktoré budú mať. Je známa len predstava ministra financií, ako si túto novinku predstavuje v praxi.

Po registrácii QR kódu z pokladničného bločku z reštaurácie, obchodu či kaderníctva v aplikácii finančnej správy by zákazníkom daniari vrátili na účet určitú časť platby. Igor Matovič v parlamente vysvetlil, že hlavným cieľom novely je efektívne znižovanie daňovej medzery, tej časti potenciálnej dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorá štátu uniká. Detaily majú byť upravené nariadením vlády.

„Zákon zmocňuje vládu nariadením určiť tovary a služby, za úhradu ktorých sa bude poskytovať príspevok, spôsob označenia tovarov a služieb na pokladničnom doklade, výšku príspevku i obdobie vyhotovovania pokladničných dokladov, na základe ktorých si bude možné uplatniť nárok na príspevok,“ prezrádza pre TREND Mária Sameková, audítorka a daňová poradkyňa zo Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP).

Peniaze by vrátili tým ľuďom, ktorí budú evidovaní v registri obyvateľov, zaregistrujú sa do štátnej mobilnej aplikácie a preskenujú QR kód pokladničného dokladu. „Podľa predbežných informácií by sa im malo vracať 20 percent zo služieb a tovarov, kde sú pri predaji úniky na daniach, keďže podnikatelia často nevydávajú bločky z e-Kasy,“ dodáva M. Sameková. 

Náklady však presahujú 756-tisíc eur v prvom roku 2022 a ďalšie tri roky po 298-tisíc eur. Účet štátu však bude oveľa vyšší, zaplatia ho všetci.  Zákon, u ktorého nevieme predvídať dopady na prax, by sa vôbec nemal objaviť na stole parlamentu, skonštatoval predseda Výboru NR SR pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).

„Zákon nič nehovorí o tom, aké odvetvie by vracalo klientom DPH, akú výšku a ako dlho. Zákon je len „podvozkom“, na základe ktorého by po jeho prijatí mohla vláda nariadením určiť podrobnosti, čo je scestné. Verím, že nebude prijatý a odíde do zabudnutia,“ uzatvoril M. Viskupič.

Bolo by to zbytočne byrokratické, vytvorilo by to nové ministerstvo na evidenciu bločkov, nikomu by to nepomohlo a hlavne, presunulo by rozhodovanie o výške daní z parlamentu, kde sa o tom aktuálne rozhoduje, na vládu.

Ďalšie dôležité správy