Máte nízke dane z majetku, plaťte viac, odkazuje OECD. Matovič drží bobríka mlčania, vie prečo

Máme príliš vysoké daňové zaťaženie práce, najmä pokiaľ ide o ľudí s nízkymi príjmami, naopak, príliš nízke dane z majetku. A to vraj treba na Slovensku zmeniť. K týmto záverom došla Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), pričom jej generálny tajomník Mathias Corman na to pred pár dňami upozornil pri návšteve Slovenska slovenský rezort financií na čele s ministrom Igorom Matovičom.

Nie je to žiadna novinka, hovorí sa o tom už dlhé roky. Odporúčania OECD vníma štátny tajomník rezortu financií Ľuboš Jančík ako dôležitý podnet z hľadiska reformných plánov tejto vlády. Problém je však oveľa hlbší.

O nižších daniach sa skôr len teoretizuje, ale k reálnym krokom sa nepristupuje. Zjednodušenie daňovo-odvodového systému na jednu daň a jeden odvod sa vyníma pekne na papieri, ale to je všetko. Ani najnovšia navrhovaná reforma ministra Igora Matoviča by na tom nič nezmenila, len „nabúrala“ súčasný ako-tak fungujúci systém a vniesla do toho úplný chaos v zmysle akejsi reformy.

Navyše, sme najcentralizovanejšia krajina v EÚ napriek tomu, že Slovensko je rôznorodé a vláda Eduarda Hegera nemá záujem presúvať peniaze a kompetencie na regióny. Snaží sa získať kontrolu nad daňou z nehnuteľností a procesy centralizovať viac ako doteraz.

Žiadna otvorenosť vlády, len sľuby

Úprava majetkových daní bola zahrnutá v pôvodnom pláne obnovy ešte na začiatku roka 2021, dnes o tejto myšlienke mlčí. Pre politikov to nie je populárna téma. Prípravy na ňu však podľa zistení TRENDU prebiehajú v pozadí.

Slovensko je jedným zo štátov s najnižším podielom majetkových daní a práve daň z nehnuteľností je ich hlavnou zložkou, potvrdila pre TREND Ingrid Brocková, štátna tajomníčka rezortu zahraničných vecí. Výnos z majetkových daní v roku 2019 dosahoval 0,401 percenta HDP.

„Avšak existujú krajiny v OECD, ktoré majú ešte nižší podiel majetkových daní, napríklad Estónsko 0,206 percenta HDP a Litva 0,3 percenta HDP. Pozícia Slovenska nie je výnimočná ani v rámci V4. Česko malo v roku 2019 obdobné výnosy ako SR, na úrovni 0,428 percenta HDP, Maďarsko 0,954 percenta HDP, Poľsko 1,275 percenta HDP,“ spresnila I. Brocková.

Priemer krajín EÚ bol 1,565 percenta HDP (údaj za rok 2019). To je približne 3,37-násobok slovenskej hodnoty prognózovanej pre dané obdobie.

„Inak povedané, obce, ktoré na Slovensku vyberajú daň z nehnuteľností, by v priemere museli zvýšiť svoje sadzby na 3,37-násobok, aby sme dosiahli výber na úrovni priemeru krajín EÚ. To za predpokladu, že by efektivita výberu neklesla v dôsledku zvýšenia sadzieb. Z tohto porovnania vyplýva, že naozaj existuje pre štát veľký priestor na presun zaťaženia smerom od práce k majetku,“ uviedol ešte vlani Matej Tunega, analytik Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

V tejto súvislosti dodal, že neodporúča k významnému presunu pristúpiť nárazovo, ale počas dlhého prechodného obdobia, napríklad počas 10 rokov. A štát by to mal rozhodne kompenzovať. „Ak by dane z nehnuteľností postupne rástli a približovali by sme sa vo výbere daní ku krajinám EÚ, ostáva tam významný priestor na zníženie iných daní,“ dodáva M. Tunega.

Paradoxom je, že Slovensko pokrivkáva aj v dosahovaní životnej úrovne za ostatnými krajinami EÚ. V decembri 2021 uviedol český štatistický úrad v štatistickej ročenke 2021, že len v troch štátoch Európskej únie sa majú obyvatelia horšie ako na Slovensku – v Grécku, Chorvátsku a Bulharsku. Rumuni sú pred Slovenskom.

Mlčanie rezortu k závažným témam

Odborníci z praxe poukazujú na to, že reforma daní je určite potrebná, nie však v takom podaní, ako za tri mesiace avizoval rezort financií. Jeho návrhy padli bez predchádzajúcich analýz, dopadov na trhu, diskusií s odborníkmi z praxe, čiže je viac menej jasné, že by trhu spôsobili viac škody ako osohu.

Aktivity štát podľa zistení TRENDU za posledný rok koncentruje na to, aby určil správny základ dane z nehnuteľností, z ktorého sa bude vychádzať. „To znamená, akými matematickými postupmi zabezpečíme hromadné oceňovanie domov a bytov na Slovensku,“ uvádza sa v získanom dokumente, ktorý pochádza priamo z rezortu financií.

Daňová reforma je potrebná, pretože na Slovensku nám vzniká veľká nerovnováha pri zdanení práce a majetku. „Aby bola nastavená aspoň nejaká spravodlivosť, je dôležité tento stav náležite upraviť. To, či danú situáciu domácnosti ustoja, bude závisieť od toho, ako ministerstvo financií upraví zdanenie práce,“ hovorí pre TREND František Burda, investičný analytik FinGO.sk

Vláda sa k tomu zaviazala aj v programovom vyhlásení vlády s tým, že vyššie majetkové dane bude kompenzovať nižším daňovo-odvodovým zaťažením nízko-príjmových skupín obyvateľov, vrátane posilnenia odpočítateľnej položky pre nich, uvádza pre TREND Michal Kaliňák, ústredný riaditeľ a hovorca Kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

Hodnotový princíp narazil v praxi

Exminister financií a súčasný predseda vlády E. Heger od začiatku daňovej reformy hovoril o zdaňovaní nehnuteľností na hodnotovom princípe.

Ešte vo februári 2021 prezradil pre TREND rezort financií toto: „Zmena zdaňovania nehnuteľností bude súčasťou väčšieho reformného zámeru v daňovej oblasti. Dôraz reformy je orientovaný na zmenu daňového mixu, čoho súčasťou je aj zvýšenie podielu majetkových daní,“ uviedol tlačový odbor.

Dnes sú dane z nehnuteľností v plnej kompetencií samospráv a vyrátavajú sa cez rozlohu bytu, domu či pozemku. Kým vláda systém nenastaví koncepčne a po pripomienkovaní všetkých kompetentných, tak by to malo aj zostať.

„V súčasnej situácii zastávame pozíciu zdaňovania nehnuteľností na základe aktuálnych platných právnych predpisov. V prípade úvah o zmenách v nastavení daní a tiež avizovanej daňovo-odvodovej reforme musíme byť maximálne opatrní. Už pred desiatimi rokmi vláda mimoriadne tvrdo presadzovala daňový mix, s tým, že pomôže samosprávam,“ poznamenáva M. Kaliňák pre TREND.

Avšak s odstupom času podľa neho vidieť, že ak by išli podľa jej vtedajších parametrov a presvedčenia o prínose, každý rok by ľudia boli svedkami obrovských výpadkov v príjmoch samospráv na úrovni stámiliónov eur.

Bez analýz  a dopadov na prax

ZMOS dodnes nedisponuje žiadnymi informáciami o pripravovaných krokoch reformy daní, ktoré vláda chystá.

„V takom prípade je nevyhnutné vypracovať podrobné analýzy všetkých aspektov, ktoré budú mať dopad na daňovníkov, na mestá a obce a v konečnom dôsledku aj na štát,“ uvádza pre TREND M. Kaliňák, ústredný riaditeľ ZMOS. Následne treba analýzy predložiť na širokú odbornú aj verejnú diskusiu. Až na ich základe bude možné začať s prípravou zdaňovania nehnuteľností na hodnotovom  princípe.

Odborníci z praxe pozorujú problém aj inde. Problém odporúčania OECD ohľadom zvýšenia daní z nehnuteľností vidí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Radovan Ďurana v tom, že nastavenie systému do rúk berie vláda namiesto samospráv.

„Výsledkom je snaha vládnych politikov získať opäť kontrolu nad touto daňou a v tom je veľké riziko obmedzenia decentralizácie,“ prezradil pre TREND ešte vlani. Osobne by bol rád, keby sa pokračovalo v prenose právomocí a zodpovednosti na samosprávy, ktoré by mali mať viac možností ovplyvňovať svoje daňové zaťaženie. Napríklad aj určovať dane z príjmov firiem či spotrebných daní.

„Mali by to byť samosprávy, vystavené priamej spätnej väzbe voličov, ktoré sa rozhodnú o daňovom mixe. Zdanenie majetku predstavuje viacnásobné zdanenie príjmov. Takisto ako iné dane, aj táto daň deformuje motivácie a rozhodovanie občanov,” dodáva R. Ďurana.

Pre mladého človeka je úplne jedno, že mu klesnú odvody, ak si dvojizbový byt nebude môcť kúpiť, lebo náklady hypotéky a vysokej dane neutiahne. Výhodou decentralizácie daňového systému je, že daňový mix môže reflektovať odlišné podmienky v regióne.

Štát plytvá, nerobí poriadky na vlastnom

Zvyšovanie daní z nehnuteľností nemusí byť nevyhnutné. Dodatočné zdroje môže priniesť napríklad aj reforma katastra nehnuteľností, uviedol nedávno generálny sekretár Zamestnávateľského zväzu geodézie a kartografie Matej Vagač. 

„Analýzy hovoria, že rozdiel objektov v skutočnosti a tých, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, predstavuje 20 – 30 percent potenciálnych nesúladov. Na Slovensku sa často používajú mapy, ktoré vznikli pred 100 rokmi a neodzrkadľujú súčasnú situáciu. Problémom je aj vysoká rozdrobenosť pozemkov.“ Slovensko má ale omnoho väčší problém s plytvaním vo výdavkoch. V uplynulých štyroch rokoch výdavky významne rástli a často nezmyselne.

„Dane alebo daňové základy sa zvyšujú veľmi ľahko. Vlády obyčajne nedodržia sľub fiškálnej neutrality, teda zvýšenie jednej dane kompenzované rovnakým poklesom inej dane,“ dodáva analytik INESS Radovan Ďurana.

Paradoxne, ak by Matovičova daňová reforma prešla, mnohým slabšie zarábajúcim zamestnancom by sa skôr finančne pohoršilo, než polepšilo, ako to odporúča OECD. Minister financií má predstavu, že zamestnanci by mali zaplatiť 19-percentú daň finančnej správe, zamestnávatelia odviesť z hrubej mzdy zamestnanca 39 percent na odvodoch jednou sumou. Tie sa vraj nejako rozplynú do Sociálnej i zdravotnej poisťovne. Rezort vyčíslil, že zmena systému výpočtu miezd by štát stála zhruba 359 miliónov eur ročne.

Matovičova reforma by mala zrušiť všetky nezdaniteľné položky, konkrétne na daňovníka (4 579,26 eur v roku 2022), na manžela či manželku (4 186,75 eur), ale i príspevkov na dobrovoľné dôchodkové sporenie (180 eur ročne). Vďaka nim je v súčasnosti možné jednoducho si znížiť základ dane z príjmu. Po novom by už ľudia takúto možnosť mať nemali.