Mať závod na Slovensku sa oplatí. Priemerný zamestnanec firme za rok zarobí 28-tisíc eur

Slovensko sa najbližšie roky nemusí báť masívneho odchodu zahraničných firiem. Medzinárodnému kapitálu sa tu stále oplatí vybudovať vlastnú fabriku. Priemerný slovenský zamestnanec zahraničnej firme počas jedného roka vytvorí pridanú hodnotu v objeme vyše 28-tisíc eur. Takto meraná výkonnosť je druhá najlepšia spomedzi všetkých nových členských štátov Európskej únie. Slovensko v tomto ukazovateli predbehlo nielen zvyšné krajiny Vyšehradskej štvorky, ale dokonca aj Portugalsko alebo Francúzsko. Ukazujú to aktuálne zverejnené dáta za rok 2021 od Európskeho štatistického úradu (Eurostat).

Takmer každý štvrtý človek pracujúci v slovenskej ekonomike robí pre zahraničnú spoločnosť. Celkovo ide približne o pol milióna zamestnancov. Prácu im dáva 3 837 zahraničných spoločností. Typickým príkladom je bratislavský Volkswagen Slovakia, ktorý v roku 2021 zamestnával v priemere 11 500 ľudí a ide o najväčšiu súkromnú fabriku na Slovensku. V priemere zahraničný podnik v slovenskej ekonomike zamestnáva 126 ľudí.

Tri závislé krajiny

Odborníci na spracovanie dát najnovšie analyzovali vplyv zahraničných podnikov na jednotlivé členské štáty. Medzinárodný kapitál výrazne ťahá hospodársky rast v troch krajinách. „Pridaná hodnota podnikov pod zahraničnou kontrolou bola najvyššia v Írsku (71,9 percenta), Luxembursku (55,5 percenta) a na Slovensku (49,4 percenta),“ konštatuje Eurostat. Pridaná hodnota je relatívne komplikovaný ukazovateľ, ktorého cieľom je zobraziť závislosť krajín na zahraničných podnikoch. Zjednodušene, keby všetky zahraničné spoločnosti okamžite odišli zo Slovenska, bohatstvo krajiny sa prepadne približne o polovicu.

Lenže investori nemajú veľa dôvodov na odchod zo spomínaných troch krajín. Prvá je významným európskym daňovým rajom, ktorý s obľubou využívajú veľké americké firmy, druhá významným finančným centrom a tretia ponúka relatívne lacnú pracovnú silu v kombinácií s vysoko kvalitnou výrobou. Vo všetkých troch lákanie zahraničných investorov prinieslo rast životnej úrovne.

Tvrdá daňová optimalizácia

Zahraničnej firme podnikajúcej v írskej ekonomike priemerný zamestnanec v roku 2021 priniesol zisk takmer 405-tisíc eur. Obrovské číslo je výsledkom štátom podporovaných špekulácií. Zahraničná firma si za svoje európske sídlo zvolí Dublin. Následne tam presunie väčšinu peňazí zarobených v Európskej únii. Udeje sa tak prostredníctvom vysokých poplatkov za licencie, know-how či duševné vlastníctvo. Vďaka tomu ide o nezdanené príjmy.

Írske centrály nezdanené príjmy pošlú do holandských pobočiek. Takto putujúce miliardy eur nie je možné na základe podpísaných medzinárodných zmlúv zaťažiť zrážkovou daňou z príjmu. Po príchode do Holandska sa miliardy eur obratom presunú napríklad na Bermudy. Trik spočíva v tom, že holandské daňové úrady nezaujímajú peniaze prichádzajúce z Írska. Výsledkom opísanej tvrdej daňovej optimalizácie je nulová daň z príjmu. Práve vďaka presúvaným peniazom ukazujú štatistiky mimoriadne vysokú produktivitu práce priemerného írskeho zamestnanca. Tento roky fungujúci systém má aspoň trochu obmedziť zavedenie minimálnej dane z príjmu vo výške pätnásť percent.

Sídlo bánk a investičných fondov

Luxembursko je malá krajina medzi Belgickom, Francúzskom a Nemeckom s počtom obyvateľov len okolo pol milióna. Priemerný zamestnanec dokáže zahraničnému investorovi za rok v luxemburskej ekonomike zarobiť takmer 95-tisíc eur. Tajomstvo tohto ekonomického úspechu je ukryté v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Malé vojvodstvo práve v tom čase začalo prísne rešpektovať bankové tajomstvo. Stalo sa tak výborným miestom na skrytie kontroverzne zarobených peňazí.

Luxemburské úrady bankám zároveň robili minimálne problémy pri realizovaní najrôznejších obchodov. Koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia to využili škandinávske finančné domy. Tie v domovských štátoch stratili možnosť poskytovať pôžičky v cudzích menách. Svojim klientom dokázali túto službu naďalej ponúknuť práve po založení sídel v Luxembursku.

V polovici osemdesiatych rokov minulého storočia sa otvoril európsky trh s podielovými fondami. Tie mohli na základe nových pravidiel ponúkať svoje podiely vo všetkých štátoch Európskej únie. Túto smernicu ako prvé implementovalo práve Luxembursko. Vďaka tomu sa stalo sídlom mnohých celosvetovo významných investičných fondov.

S rastúcim počtom finančných spoločností sa zlepšovala kvalita služieb. Luxembursko sa vďaka tomu stalo sídlom medzinárodného centra pre vysporiadanie platieb Euroclear. To sa širšej verejnosti stálo známe po tom, ako na základe politického rozhodnutia zmrazilo ruské finančné aktíva za približne 200 miliárd eur. Pre opísané dôvody každý, kto chce uspieť na európskom finančnom trhu, má svoje sídlo práve v Luxembursku. Platí to nielen o bankách, ale aj finančných spoločnostiach typu PayPal.

Nízka pridaná hodnota

Prvé dve spomínané krajiny jednoznačne profitujú zo zahraničných spoločností. V prípade Slovenska je zárobok na jedného pracovníka o dosť nižší, ale v porovnaní s novými členskými štátmi Európskej únie stále druhý najvyšší, len s malým odstupom za ziskom dosahovaným v Estónsku. Priemerný pracovník zahraničnej firme pôsobiacej v slovenskej ekonomike v roku 2021 zarobil 28-tisíc eur, v maďarskej takmer 27-tisíc eur, v českej za 25-tisíc eur a v poľskej 24-tisíc eur. No samotní zamestnanci z toho až tak veľa nemajú. Priemerné české či slovinské mzdy sú o pár stoviek eur vyššie ako slovenské.