Márna snaha o uplácanie vzdelaných ľudí. Slovenská ekonomika je menej inovatívna ako bulharská

Cestou vlakom znie v jednom z kúpe zaujímavý rozhovor. Dvaja mladí informatici živo diskutujú o tom, ako založiť startup. „Optimálnou krajinou na vytvorenie firmy je Estónsko. V prípade, že zarobené peniaze nechám v podniku, nemusím platiť žiadnu daň z príjmu,“ hovorí jeden z nich. Nulová sadzba na reinvestovaný zisk v tomto štáte platí už od začiatku tisícročia.

Systém zjednodušene vyzerá takto: Menšia firma po zaplatení všetkých nákladov ostala v pluse 100-tisíc eur. Majiteľ sa peniaze rozhodol nechať vo firme. Vďaka tomu nemusí odviesť estónskej vláde žiadnu daň z príjmu. Ak sa ale majiteľ rozhodne vybrať peniaze z firmy, estónskej vláde odvedie 20-tisíc eur a zvyšných 80-tisíc eur môže ľubovoľne minúť. Takto nastavený systém motivuje podnikateľov nechať zarobené peniaze vo firme a následne ich investovať do nových projektov.

Na rozhovore dvoch mladých ľudí je znepokojivá jedna vec. Ani jeden z nich neuvažuje o vytvorení startupu na Slovensku. V domácej ekonomike firmy musia každý rok zo zarobených peňazí zaplatiť daň z prímu vo výške 21 percent. Ide o najvyššiu sadzbu v regióne. Tieto peniaze sa druhýkrát zdania po tom, ako sa ich majiteľ rozhodne vybrať. Konkrétne v tomto roku zaplatí desaťpercentnú daň z dividend. Minulý rok bola sadzba len na úrovni siedmich percent. Od tohto roku štát od firiem s nulovým ziskom vyberá aj takzvanú minimálnu daň, ktorej konkrétna výška závisí od obratu. Maximálna výška novej dane je nastavená na sume 3 840 eur. Štát ju vyberie od podniku s ročným obratom nad pol milióna eur.

Snaha o uplácanie vzdelaných ľudí

Slovenské vlády vzdali snahu o transformáciu ekonomiky zmenou daňového systému. Vedu a výskum sa opakovanie snažia rozbehnúť prostredníctvom rôznych dotácií. Väčšinou ide o finančné zdroje z eurofondov alebo Plánu obnovy. Problémom je dočasnosť takto nastaveného financovania. Vedci po návrate do vlasti získajú peniaze na rozbehnutie konkrétneho projektu. Po vyčerpaní pridelených finančných zdrojov sa dosť často vrátia do zahraničia.

„Nereálna je už samotná predstava o prilákaní veľkého počtu špičkových vedcov. Výskum dnes nikto nedokáže robiť sám. Aj najlepší vedec potrebuje tím schopných ľudí, ktorých oveľa ľahšie nájde v zahraničí ako na Slovensku,“ upozorňuje pre Trend Vladimír Baláž, ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied. Po vyhlásení grantov sa väčšinou vráti zo zahraničia zopár odborníkov, ktorých zlákala možnosť vybudovať si vlastné tímy a nepôsobiť len na pozícii asistentov.