Nemecký občan Frank Krusche v zásade nie je proti tepelným čerpadlám, píše Financial Times. Akurát na to, aby si jedno mohol nainštalovať, by musel svoj dom zbúrať a postaviť nový. „Fungujú iba v nízkoenergetických domoch - a môj nie je,“ povedal F. Krusche, inžinier z východného Berlína. „Aby bolo čerpadlo skutočne energeticky efektívne, musel by som prestavať celý plášť vrátane strechy“.
Kým sa zelené regulácie týkali prevažne priemyslu, Európania náklady na prechod na obnoviteľné zdroje väčšinovo ignorovali. Avšak čoraz viac sa náklady na znižovanie emisií CO2 budú dotýkať rozpočtov domácností. Po firmách si aj ľudia začínajú uvedomovať, že tieto náklady sú enormné a budú ich musieť zaplatiť z vlastných vreciek.
Situácia so zákazom inštalácie nových plynových kotlov eskalovala v Nemecku, kde narastá spor medzi koaličnými stranami. Pri snahe radikálne znížiť emisie domácností na vykurovanie vláda zvažuje zákaz inštalácie nových kotlov od budúceho roka. Bežní ľudia začínajú zisťovať náklady tejto politiky.
Jednou z nich je Maike Biertová, obyvateľka Königswinter, pokračuje FT. Pohrávala sa s myšlienkou nahradiť 30-ročný plynový kotol tepelným čerpadlom, ale odradila ju cena 25-tisíc až 30-tisíc eur. Tešila sa, že o sedem až osem rokov splatí hypotéku a že bude mať viac peňazí na vzdelanie svojich detí, jej radosť však opadla s potrebou vziať si ďalšiu veľkú pôžičku. „Od rodín, ako je tá naša, žiadajú príliš veľa,“ povedal M. Biertová.
Kým tepelné čerpadlá sa dajú kúpiť v sume do 10-tisíc eur, nová elektrická inštalácia a zateplenie cenu predražia až k 30-tisícom. Aj keď nemecká vláda poskytuje finančnú podporu na 30 percent nákladov, mnohým to nestačí a pred potenciálnym zákazom kotlov ich vo veľkom vymieňajú.
Najmä pre blížiacu sa legislatívu sa v prvom štvrťroku tohto roka v Nemecku predalo približne 168-tisíc plynových kotlov, čo predstavuje 100-percentný nárast v porovnaní s predchádzajúcim rokom, uvádza ZVSHK, obchodné združenie inžinierov kúrenárstva, inštalatérstva a klimatizácie.
Avšak kúpiť si plynový kotol nebude stačiť. „Technici majú v súčasnosti 20-týždňové nevybavené objednávky,“ povedal Helmut Bramann, šéf ZVSHK. „Takže aj keď prijmete prácu, možno ju nestihnete do januára 2024“.
Ešte paradoxnejšie vyznieva nedostatok elektrickej energie, ktorý sa prejavil v nemožnosti zapojiť do siete 70 tepelných čerpadiel najväčšiemu správcovi budov, spoločnosti Vonovia. Pritom v súčasnosti sa elektrická energia v Nemecku vyrába do veľkej miery z uhlia.
„Toto Wärmewende je jednoducho neudržateľné,“ povedal poslanec AfD Marc Bernhard počas stredajšej diskusie Bundestagu o tejto otázke. „Nemáme dostatok kvalifikovaných pracovníkov, nemáme dostatok elektriny a ľudia nemajú dosť peňazí na zaplatenie tohto šialenstva“. Radikálna strana AfD v posledných prieskumoch verejnej mienky pritom predbehla stranu Zelených.
Nemeckí občania, ktorých až 70 percent odmieta zákaz plynových kotlov, nie sú v skepticizme k zelenej politike jediní. Európska únia plánuje od roku 2029 zakázať nové plynové kotle vo všetkých krajinách, vrátane Slovenska. Národní politici majú dva mesiace na to, aby voči nemu namietali.
Problém si uvedomujú najmä v štátoch, ktoré majú veľký počet starších nezateplených domov, ako je napríklad Taliansko. Bytový fond v Taliansku je starší a schátralejší ako v mnohých iných krajinách, takže splnenie cieľov si bude vyžadovať rozsiahle a nákladné rekonštrukcie.
Talianske stavebné združenie tvrdí, že ak sa majú splniť plány EÚ pre ekologické domy, budú v priebehu nasledujúcich desiatich rokov potrebovať renováciu približne dvoch milióny budov, a to s nákladmi 40 až 60 miliárd eur ročne.
Pre Taliansko ide o enormné peniaze a nemenšie peniaze bude potrebné aj na Slovensku, kde podľa posledného sčítania obyvateľstva stojí až 700-tisíc domov s vysokou energetickou náročnosťou. Ich zateplenie a inštalácia tepelných čerpadiel by stála desiatky miliárd eur.
Náklady domácností na prechod na zelenú politiku nenavyšuje iba zákaz plynových kotlov, ale aj ostatné európske politiky. Napríklad, už od roku 2027 majú za emisie CO2 za vykurovanie a dopravu platiť aj domácnosti, čo bude ďalší tlak na ich rozpočty.
S tým, ako si ľudia začínajú uvedomovať náklady, ktoré budú niesť na zelenú transformáciu, rastie ich hnev voči politike Bruselu. Okrem talianskej vlády sú to najmä východoeurópske krajiny, ktoré si tieto náklady nemôžu dovoliť. K nim sa pridáva aj druhá najväčšia európska ekonomika, Francúzsko.
Prezident Emmanuel Macron na vlastnej koži pocítil následky snahy o zvýšenie zelených daní na naftu, čo odštartovalo niekoľkomesačné protesty „žltých viest“. Jeho najväčší politický oponent, Marine Le Penová, získava popularitu aj sľubmi o znížení DPH na benzín alebo rozmontovaní veterných elektrární.
Aj to je dôvod, prečo francúzsky prezident vyzval na „európsku regulačnú pauzu“ z hľadiska environmentálnych obmedzení, pričom argumentoval, že EÚ urobila „viac ako všetci susedia“ a že teraz „potrebuje stabilitu“. „V regulačnej oblasti sme pred Američanmi, Číňanmi a akýmikoľvek inými mocnosťami na svete,“ povedal E. Macron.
Napriek tomu však nehodlá spochybňovať existujúce záväzky, no vyzýva na výrazné spomalenie nových zelených cieľov, ktoré ohrozujú aj európsky priemysel a tým tvorbu a udržateľnosť pracovných pozícií. Jeho slová si vyslúžili kritiku zo strany zelených organizácií požadujúcich ešte prísnejšie normy.
Avšak čoraz viac zelených bruselských návrhov naráža na tvrdú opozíciu. V poslednej dobe medzi ne patril zákaz používania určitých pesticídov a obnovenie lesov, močiarov a iných habitátov. Proti nim v európskom parlamente stojí najväčšia strana, centristická Európska ľudová strana (EPP), združujúca napríklad nemeckú Kresťanskodemokratickú úniu.
EPP rovnako ako E. Macron požaduje moratórium na nové ekologické zákony. Tvrdí, že od priemerného spotrebiteľa politické elity žiadajú, aby platil účet za boj proti klimatickým zmenám. Elity však len málo chápu ich vplyv na skutočný svet. „Môžete ľuďom poradiť, aby recyklovali svoj odpad, ale ak to urobíte povinne a ľudia sa postavia proti tomu, jednoducho vezmú svoj odpad a vyhodia ho, kde sa dá,“ povedal Pedro Lopez de Pablo, hovorca EPP.
Politickí analytici komentáre E. Macrona interpretovali ako varovanie, že Brusel by mal prinajmenšom zvoľniť tempo. V stredu Politico prišlo s informáciou, že Komisia von der Leyenovej je pripravená odložiť štyri kľúčové legislatívne návrhy súvisiace so zelenými dohodami EÚ.
