Utorkové ekonomické dáta ukázali, že obnova ekonomiky eurozóny pokračuje. Inflácia sa stabilizovala okolo úrovne 2,5 percenta. Nezamestnanosť je na historických minimách 6,4 percenta. Ekonomika sa javí ako relatívne odolná.
Problémom ostávajú vysoké úrokové sadzby, ktoré zvyšujú náklady na správu dlhu. ECB stále naznačuje, že ich nezačne znižovať, pokiaľ si nebude istá poklesom inflácie. Obnova ekonomiky tak ostáva slabšia, ako by mohla byť.
Je pritom čo doháňať. Počas obdobia vyššej inflácie ľudia stratili časť svojej životnej úrovne. Ceny tovarov a služieb rástli viac ako platy, preto sa cítia chudobnejší ako pred piatimi rokmi.
Potvrdzuje to aj pohľad na európske maloobchodné tržby. Kým ich nominálna hodnota vyzerá optimisticky a rastie, je to hlavne vďaka rastúcim cenám. Reálny objem maloobchodných tržieb zaostáva za svojím vrcholom, ktorý sa dosiahol tesne pred tým, ako ECB začala zvyšovať úrokové sadzby v lete 2022.
Zvyšovanie sadzieb prispelo k postupnému ekonomickému útlmu a objem maloobchodných predajov pozvoľna klesal. V eurozóne je stále nižší aj v súčasnosti. Reálne tak ľudia platia viac za menej tovarov a služieb, ktoré nakupujú.
Situácia na Slovensku je podobná. Po prudkom raste maloobchodných tržieb v apríli majú ľudia možnosť kúpiť si rovnaký objem tovarov a služieb ako pred pandémiou, ale platia za ne o 33 percent viac. Priemernému Európanovi sa ceny zvýšili o 16 percent. Život na Slovensku tak významne podražel.
Nepotvrdzujú to len celkové výdavky, ale aj ich štruktúra. Čím viac sú ľudia nútení dávať za základné statky, ako je jedlo, elektrina a voda, a menej dávajú na diskrečné statky, ako je rekreácia a reštaurácie, tým nižšiu životnú úroveň vnímajú.
Pred krízou dávali Európania na potraviny, elektrinu a vodu takmer 37 percent svojich príjmov. Po kríze je to o jeden percentuálny bod viac. Na Slovensku dávali na tieto základné statky až 46 percent príjmov. Počas krízy, napriek vládnym dotáciám, dávajú na ne už 50 percent príjmov.
Prakticky za celý nárast zvýšených základných výdavkov na život môže jedlo. Slováci platia o tri percentuálne body zo svojich príjmov viac na jedlo ako v roku 2014 a o dva percentuálne body viac ako v roku 2019.
Keďže tu musia dávať viac, niekde inde musia uberať. Na diskrečné statky, ako je rekreácia, oblečenie či reštaurácie, dávajú zo svojich príjmov o dva percentuálne body menej ako pred pandémiou. Od roku 2019 sa tak ich životná úroveň zhoršila.
Priemerný Európan si stále môže dovoliť kúpiť menej ako pred piatimi rokmi. Slovák rovnako, avšak omnoho drahšie. Ľudia pritom majú vyššie dlhy, ktoré musia splácať a platia za ne vyššie úrokové sadzby. To z ekonomiky odčerpáva zdroje. Nie je prekvapením, že sú nespokojní a vo voľbách sa k moci dostávajú radikálne strany, ktoré im sľubujú nižšie výdavky za základné statky alebo vyššiu vládnu pomoc.
