L. Lopatka: Slováci platia za teplo o 30 percent viac ako Česi

Pôvodne ste už pre štát nechceli pracovať. Napriek tomu ste počas posledného roka a pol riadili štátne teplárne. Prečo?

LL: Nie nadarmo sa hovorí: „Nikdy nehovor nikdy“. Na súčasnú misiu ma zlákal minister Richard Sulík s prísľubom, že ak vyhrám výberové konanie na predsedu predstavenstva MH Manažment, a.s., budem mať voľné ruky na robenie správnych vecí. Na MH Manažmente, a.s. ma naviac lákali štátne teplárne, keďže ma iritovalo, že šesť štátom vlastnených teplární produkuje skupinovo, v regulovanom biznise, stratu.

Už na prvé počutie to znie ako nonsense. Tiež sa dalo vycítiť, že cena tepla pre občana nebola najväčšia starosť manažmentov jednotlivých teplárni. Najdôležitejšie bolo, aby čo najviac nákladov teplárne odsúhlasilo ÚRSO ako oprávnený náklad na zakalkulovanie do ceny tepla. Za takejto situácie asi netreba zdôrazňovať, že o prozákazníckej orientácii nemôže byť ani reč.

Na druhej strane treba poznamenať, že najväčšou výhodou pri práci pre štát je obrovský priestor na sebarealizáciu a robenie správnych vecí. Dajú sa dosiahnuť enormné výsledky, za veľmi krátku dobu, keďže latka náročnosti spravidla leží na zemi a je zašliapaná v blate.

Čo je najväčším problémom štátnych firiem?

LL: Najväčším problémom štátnych firiem je absencia kontinuity. Je viac menej isté, že skôr či neskôr príde nejaký „munko“ a všetko dobré pokazí. Z pohľadu výsledku vôbec nie je dôležité, či sa tak stane úmyselne, alebo „len“ z nevedomosti. Tak tomu bolo aj po mojom odchode zo Sociálnej poisťovne.

Zdroj: MHTH/Ľ. Plšek

Druhým veľkým problémom štátu je fungovanie a myslenie politikov v štvorročných cykloch. To je aj dôvod prečo sa projekty s dobou realizácie dlhšou ako štyri roky opakovane odsúvajú, až idú do stratena. Ak by takto v štvorročných cykloch fungovala firma, musí skôr, či neskôr zaniknúť.

Ďalším problémom štátu je fakt, že jeho záujmy nezriedka zastupujú ľudia, ktorí nikdy nepracovali v privátnej sfére, nezodpovedali za zamestnancov, nemajú správne návyky a, čo je najhoršie, nezriedka majú zmätok v hodnotách.

Ako ste chceli ten potenciál využiť?

LL: Na úvod treba poznamenať, že ministrovi Richardovi Sulíkovi slúži ku cti, že mi dal absolútne voľné ruky, čo bola aj od začiatku súčasť našej dohody. Bol som si istý, že ak sa podarí získať kvalitných ľudí, naša misia bude „odsúdená“ na neprehliadnuteľný úspech. Dosiahnutá realita je ešte lepšia, ako som dúfal, podarilo sa prilákať tím pracovitých a čestných profesionálov.

Ak som za posledné obdobie dvoch rokov na niečo hrdý, tak sú to práve oni – moji kolegovia. Sú dôkazom poznania, že ak dáte kvalitnému človeku priestor na sebarealizáciu, odvďačí sa vám prinesením poriadku do systému a nevídanou pridanou hodnotou, na rozdiel od hlupáka, ktorý má tendenciu každú príležitosť zneužiť.

Čo bolo vašou úlohou?

LL: Mojou úlohou bolo to čo vždy. Na začiatku som bol „hlboko vnorený“ do diania v teplárňach, vrátane operatívy. Postupne, ako prichádzali kolegovia do senior manažmentu, som sa z operatívy sťahoval a sledoval z čoraz väčšej vzdialenosti ich počínanie. Nakoniec som sa stal najmä strážcom firemných hodnôt, interným arbitrom a dohľadom, aby sa nikto z kolegov neodklonil zo správnej a zvolenej cesty a mal čo najlepšie podmienky na svoju prácu. V tejto roli som prakticky až doteraz.

Byť obklopený múdrymi, pracovitými ľuďmi a čestnými ľuďmi je nesmierne inšpirujúce, tešiť sa spoločne s nimi z ich úspechov je tým najväčším zadosťučinením.

Ale také jednoduché to asi nebolo...