Kým sa Európska únia hľadá, stráca pozície v globálnej ekonomike. Predbieha ju Čína aj USA

Ako pri súčasnej geopolitickej a ekonomickej situácii udržať v Európe priemysel či podporiť inovácie. To bola jedna z ústredných tém samitu v Bruseli v závere uplynulého týždňa.

Únia si dala za cieľ posilniť konkurencieschopnosť v oblasti reformy trhu s elektrinou, zákona o kritických surovinách či podpore čistých technológií v priemysle. Podľa návrhu Európskej komisie (EK) by sa mala pre dodávateľov zaviesť povinnosť ponúkať klientom v EÚ rôzne varianty kontraktov. Komisia si od toho sľubuje výraznejšiu stabilizáciu cien energií. Okrem toho chce Únia zmierňovať svoju závislosť od zdrojov a surovín z Číny a ďalších krajín. Plánuje povoľovanie ekologicky čistých a digitálnych projektov. V súčasnosti svetový obchodný reťazec s cennými surovinami ovláda Čína, zatiaľ čo v Európe sa ťaží len desať percent z nich. Európa chce tento nepomer riešiť väčšou recykláciou, obehovou ekonomikou a výrobou obnoviteľných technológií.

No kým EÚ v rétorike zdôrazňuje potrebu posilnenia jednotného trhu, oblastí, v ktorých majú členské krajiny rozdielne názory je viacero. Jednou z nich je jadrová energetika. Šéfka EK Ursula von der Leyenová na samite zopakovala, čo ona radí do balíka čistých technológií – sú to solárne panely, tepelné čerpadlá i veterné turbíny. Podľa nej „jadro“ s nimi nie je na rovnakej úrovni, zároveň však necháva na každom štáte, či ho zaradí do svojho energetického mixu.

V čom EÚ ťahá za kratší koniec

Cieľom samitu bolo oživenie konkurencieschopnosti Európy, tá však ťahá v porovnaní s USA a Čínou za kratší koniec. Podľa predsedu Ekonomického výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Ladislava Vaškoviča je to tak už dlhší čas, o čom svedčí dlhodobo klesajúci podiel EÚ na celosvetovom HDP. „Pred dvadsiatimi rokmi asi málokto predpokladal, že Čína sa stane dnes rovnocennou Európe v počte vyrobených osobných áut. Popri iných oblastiach je rozvoj dopravnej infraštruktúry v Číne nevídaný a pomáha generovať rýchly ekonomický a technologický rast,“ hovorí pre TREND.

Vymenúva aj ďalšie oblasti, v ktorých Čína postupne môže predbehnúť európsky kontinent: „V súčasnosti sa stovky dopravných lietadiel objednávajú pre čínskych a indických dopravcov – zatiaľ u európskeho výrobcu – ale už dnes je zjavné, že o dvadsať rokov zrejme Airbus stratí svoje postavenie v prospech čínskych výrobcov. Európska únia je dnes ešte technologicky špičkové zoskupenie, ale aj tu je vidieť rýchlejšie napredovanie Číny,“ dodáva.

Europoslanec Ivan Štefanec sa s ním zhoduje v tom, že čínske technológie postupujú veľmi rýchlo dopredu, no podľa neho môže byť otázna ich schopnosť presadiť sa na zahraničných trhoch. K Spojeným štátom americkým pripomenul, že USA prišli s protekcionistickým návrhom IRA, ktorý mal potenciálne negatívny dosah na európskych exportérov do krajiny.