Európa prešla v pomerne krátkom období turbulentnými výkyvmi v rámci názorov na jadrovú energetiku. Hoci ju ešte pred istým časom dávalo vedenie Európskej únie (EÚ) na okraj záujmu, po energetickej kríze sa veci začali meniť a jadro sa ako jeden zo stabilných zdrojov energie opäť začalo dostávať na popredné priečky záujmu.

Viaceré krajiny prejavili záujem pri jadrovej energetike zotrvať a naďalej rozširovať jej kapacity. Medzi ne sa zaraďuje Slovensko či Česko. No o jadre začali uvažovať aj krajiny, ktoré sa ho pred rokmi vzdali, napríklad Taliansko.

Americký režisér Oliver Stone vo filme Nuclear Now opísal zlomové historické body, v ktorých sa jadrová energetika najprv dostala na výslnie, no neskôr čelila masívnej kritike z mnohých strán.

Nálepky verzus energetická bezpečnosť

V dokumente, ktorý držiteľ dvoch Oscarov predstavil v júni na slovenskej premiére v Bratislave, tvrdí, že jadrová energetika dostávala v uplynulých desaťročiach negatívnu nálepku aj od ropného a uhoľného priemyslu a  následne od rôznych organizácií. „Bojíme sa niečoho, čo nás môže zachrániť,“ uvádza v rámci skúmania možností využitia jadrovej energie pri prekonávaní výziev klimatických zmien.

V dokumente je kritický k súčasnému stavu, keď sa krajiny po celom svete zaviazali využívať čistejšie energie, no realita je často úplne opačná.

Vo filme navštevuje jadrové zariadenia vo Francúzsku, v USA či Rusku, oslovuje viacerých odborníkov a opisuje ďalší vývoj v oblasti nových jadrových technológií. Dáva do kontrastu aj výrazne odlišné prístupy krajín ako Francúzsko či Nemecko k  jadru. „Ako sa mohlo stať, že sme toľko peňazí vynaložili na podporu obnoviteľných zdrojov a nakoniec viac používame fosílne palivá?“ zaznieva v dokumente.

Režisér O. Stone za negatívny príklad označuje Nemecko a volá po väčšej diskusii o využívaní jadrovej energie.

Práve Nemecko začína v tomto čase naplno pociťovať dôsledky odpojenia posledných troch jadrových elektrární v krajine. Výsledkom sú zvyšujúce sa ceny energií aj zvyšovanie závislosti od dodávok elektriny z iných krajín. S  pribúdajúcimi problémami sa zároveň mení vnímanie nemeckej spoločnosti.

Podľa najnovšej štúdie spoločnosti Radiant Energy Group by sa dve tretiny obyvateľov Nemecka v súčasnosti k jadrovej energetike vrátili. Podľa štúdie spomínanej spoločnosti tomu nebránia žiadne veľké technické prekážky. Na stole by boli právne a politické prekážky, ktoré by sa však dali riešiť.

Pilier energetickej bezpečnosti

Práve na to, čo sa v súčasnosti deje v Nemecku, sa skepticky pozerajú viaceré krajiny, ktoré jadro využívajú. Navyše región strednej Európy sa pridáva k snahám o renesanciu jadra. V súčasnosti medzi najväčších hráčov, ktorí podporujú jadrovú energetiku v regióne, patrí americká spoločnosť Westinghouse Electric Company, francúzska spoločnosť Electricité de France či juhokórejská KHNP.

V uplynulých dňoch však práve v Južnej Kórei došlo k politicky búrlivým udalostiam, pre ktoré sa vynára viacero otáznikov pri prípadnej ďalšej budúcnosti KHNP v rámci výstavby nových reaktorov v strednej Európe, napríklad v Česku. Najbližšie týždne preto ukážu ďalší vývoj aj v tejto otázke.

Záujem o posilnenie svojho postavenia v jadrovej energetike v strednej a vo východnej Európe má okrem vyššie spomínaných i Westinghouse. V regióne realizuje viaceré strategické projekty zamerané na výstavbu nových reaktorov, diverzifikáciu dodávok jadrového paliva a podporu miestneho priemyslu.

Na Slovensku sa Westinghouse zapája do rozvoja jadrovej energetiky už niekoľko rokov, pričom sa podieľal na vyraďovaní chladiaceho okruhu v  elektrárni Jaslovské Bohunice V1. Okrem technických projektov spolupracuje so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave na podpore vzdelávania a výskumu. Nedávny reprezentatívny prieskum verejnej mienky ukázal, že Slováci výrazne podporujú jadrovú energiu ako spoľahlivý zdroj elektriny. Slovensko zároveň zohráva kľúčovú úlohu pri dodávkach paliva typu VVER, ktoré využívajú reaktory v  susedných krajinách, napríklad na Ukrajine a v Poľsku.

Na Slovensku v roku 2022 jadrová energia vyrobila 59,2 percenta elektriny v krajine. Štát z nastavenej trajektórie v oblasti jadrovej energetiky nechce ustupovať. Potvrdilo to i programové vyhlásenie vlády na roky 2023 až 2027. V ňom vláda deklaruje, že budúcnosť rozvoja energetickej politiky Slovenska sa má zakladať na podpore energetického mixu zloženého z jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov.

Od výstavby nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice si vláda sľubuje zvýšenie energetickej bezpečnosti Slovenska a  susedných štátov. „V  prípade nerealizovania výstavby nového jadrového zdroja by bola táto bezpečnosť priamo ohrozená, pretože sa predpokladá, že do roku 2040 môže dopyt po elektrickej energii v  Slovenskej republike vzrásť na dvojnásobok. Takýto nárast by mohol viesť k nedostatku výrobných kapacít na pokrytie vlastnej spotreby. Tento predpoklad ďalej vychádza aj z nutnosti vyraďovania neudržateľných zdrojov energie a zdrojov, ktoré v blízkej budúcnosti dosiahnu koniec svojej životnosti,“ uvádza sa v materiáli, ktorý predložilo Ministerstvo hospodárstva SR.

Ďalšie pôsobenie spoločnosti Westinghouse v regióne
  • V Česku sa spoločnosť usiluje o účasť na rozvoji jadrovej infraštruktúry, hoci vláda v tomto roku vybrala juhokórejskú spoločnosť KHNP ako preferovaného dodávateľa dvoch nových blokov v Dukovanoch. Westinghouse proti tomuto rozhodnutiu protestoval a upozornil na spor o duševné vlastníctvo technológií reaktorov, čo by mohlo ovplyvniť realizáciu projektu. Okrem toho spoločnosť prezentovala správu o ekonomických výhodách nasadenia malých modulárnych reaktorov AP300, ktoré ponúka ako alternatívu pre budúci rozvoj českej energetiky.
  •  V Poľsku si vláda už v roku 2022 vybrala Westinghouse ako dodávateľa troch reaktorov AP1000 pre prvú jadrovú elektráreň v Pomoransku. Počas tohto roka spoločnosť publikovala správu o ekonomických prínosoch tejto technológie a odštartovala výber kľúčových poľských dodávateľov projektu, čím podporila miestny priemysel.
  • Slovinsko sa sústreďuje na rozšírenie svojej jedinej jadrovej elektrárne Krško, kde sa plánuje výstavba druhého bloku. Westinghouse pokračuje v spolupráci so slovinskou vládou a s miestnymi dodávateľmi. Rozhodnutie o dodávateľovi pre nový jadrový blok by malo padnúť v roku 2028.
  • V Bulharsku spoločnosť posilňuje prítomnosť prostredníctvom výstavby nových reaktorov AP1000 a diverzifikácie dodávok paliva. Spoločnosť dodala prvú zásielku palivových kaziet typu VVER-1000 do elektrárne Kozloduj a podpísala viaceré zmluvy s bulharskými partnermi.
  • Na Ukrajine Westinghouse diverzifikuje dodávky jadrového paliva, ktoré sa používa už v štyroch elektrárňach. V spolupráci s ukrajinskou spoločnosťou Energoatom začala výstavbu dvoch reaktorov AP1000, pričom sa očakáva ďalšia expanzia jadrových kapacít v krajine. 
  • PRAMEŇ: Westinghouse

Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.