Planetárne hranice predstavujú koncept, ktorý definuje bezpečné prírodné limity pre ľudskú činnosť na Zemi. Ide o deväť kritických oblastí, ktoré sú dôležité pre udržanie stability a zdravia planéty. Prekročenie týchto hraníc môže viesť k nezvratným zmenám a poškodeniu ekosystémov, čo má negatívny dopad na ľudský život a biodiverzitu.
„V roku 2022 spotreba v Európskej únii prekročila planetárne hranice, teda bezpečné prírodné limity pre ľudskú činnosť na Zemi, viac než trikrát,“ konštatuje Inštitút pre stratégie a analýzy. Tento alarmujúci fakt poukazuje na úroveň využívania prírodných zdrojov a znečistenia, ktorá výrazne presahuje udržateľné možnosti planéty.
Jednou z najkritickejších oblastí je zmena klímy. Emisie skleníkových plynov, ako je CO₂, sú hlavnými prispievateľmi k globálnemu otepľovaniu. V Európskej únii tieto emisie prekročili bezpečnú hranicu až 8,2-krát. To znamená, že produkcia emisií je oveľa vyššia, než môže planéta absorbovať bez závažných následkov, ako sú extrémne výkyvy počasia, stúpanie hladiny morí a ďalšie klimatické zmeny. Na Slovensku napríklad minulý týždeň extrémne silný dážď na pár dní vyradil prevádzku nemocnice v Nových Zámkoch. Prudká prívalová voda zaplavila suterén monobloku, vyšetrovne, chodby, sklady, kuchyňu, práčovňu a výťahové šachty.
Ďalšou vážnou oblasťou je znečistenie tuhými časticami, ktoré pochádzajú najmä z priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva. V Európskej únii je úroveň znečistenia tuhými časticami 9,5-krát vyššia, než čo je považované za bezpečné. Toto znečistenie má závažný vplyv na zdravie ľudí, spôsobuje respiračné a kardiovaskulárne ochorenia a tiež negatívne ovplyvňuje kvalitu životného prostredia. Rovnako znepokojujúca je situácia so sladkovodnou toxicitou. Znečistenie sladkovodných ekosystémov toxickými látkami, ako sú pesticídy, ťažké kovy a iné chemikálie, prekročilo bezpečnú hranicu až 10,5-krát. Táto úroveň znečistenia ohrozuje vodné ekosystémy, biodiverzitu a kvalitu pitnej vody pre ľudí.
Mieru poškodzovania životného prostredia sleduje Eurostat cez index environmentálnej stopy spotreby. Zohľadňuje v ňom emisie, intenzitu spotreby a environmentálne vplyvy reprezentatívnych výrobkov počas ich celého životného cyklu. „Údaje v prepočte na obyvateľa ukazujú, že kým Luxembursko, Dánsko a Malta mali v roku 2022 najvyššiu environmentálnu stopu spotreby, Slovensko spolu s Rumunskom, Bulharskom a Maďarskom, naopak, najnižšiu,“ konštatuje Inštitút pre stratégie a analýzy. Posledné údaje sú za rok 2022 a čo sa týka miery znečisťovania životného prostredia, je Slovensko druhou najzodpovednejšou krajinou. Celkový index dosiahol hodnotu 2,54 a na nižšej úrovni 2,41 bol len v Rumunsku. Najväčšiu hodnotu 4,70 dosiahol index v Luxembursku.
Slovensko je priemyselnou krajinou. Zahraniční investori sa však k výstavbe nových fabrík z environmentálneho pohľadu stavajú zodpovedne a výsledkom je relatívne malé znečistenie krajiny. Napríklad klimaticky neutrálny má byť nový závod automobilky Volvo, ktorý sa aktuálne buduje pri Košiciach. Slovenský index od roku 2012 do roku 2022 stúpol z 2,14 na 2,54. Rast o 0,4 percentuálneho bodu je ôsmy najvyšší. Napriek tomu si Slovensko v rebríčku polepšilo a z tretieho miesta poskočilo na druhé. Dôvodom je pád Bulharska z prvého na tretie miesto. V tejto krajine hodnota indexu od roku 2012 do roku 2022 stúpla z 1,97 na 2,59.
Ďalšie dôležité správy
