Mestá a ulice nie sú preplnené otravnými reklamami. Jedlo neobsahuje žiadne pridané chemikálie. Ľudia buď bicyklujú, alebo chodia pešo. Na prvý pohľad ideálna krajina. V skutočnosti však kubánska ekonomika kolabuje.
V roku 2021 priniesla kubánska vláda veľkú zmenu – akceptovala rolu súkromných firiem v domácej ekonomike. Vzniklo zhruba pol milióna podnikateľov v 11-miliónovej krajine. Väčšina z nových firiem však pôsobí v oblasti dovozu tovarov, čo malo pozitívny vplyv na ponuku tovarov, nie však na ceny.
Prichádzajúce zahraničné tovary si však môže dovoliť iba málokto. Pri ich príleve sa výrazne zvýšila inflácia a narástla nerovnosť v komunistickej krajine. Paradoxne, generácia, ktorá „vybojovala“ socializmus, trpí najviac. Mesačná penzia dosahuje v prepočte 10 dolárov.
Za 10 dolárov, čo je úroveň aj minimálnej mzdy, sa dá na Kube kúpiť asi iba kartón vajec. Väčšina tovarov je mimo dosahu bežnej populácie. Krajina už totiž nie je sebestačná prakticky v ničom. Musí importovať cukor, vajcia, sušené mlieko či ropu. Takto zlá situácia na Kube nebola ani po páde socializmu začiatkom 90. rokov.
V poslednej dekáde sa k problémom pridal nedostatok palív. Do roku 2014 ostrov zásobovala lacnou ropou Venezuela, no pri jej nedostatku sa čoraz častejšie objavujú výpadky elektriny, ktorá sa z nej generuje. S pohonnými hmotami to nie je o nič lepšie.
Ľudia však žijú na mobiloch. 80 percent populácie používa mobilné telefóny nielen na získavanie informácií, ale aj na platby, zámenu peňazí či import tovarov. Do ekonomiky prúdia asi dve až tri miliardy dolárov ročne od emigrantov, nazývaných gusanos alebo červy. Bez nich by domáce obyvateľstvo žilo ešte biednejšie.
Príkladom je Romulo, ktorého po vyštudovaní vysokej školy čakal plat zhruba 30 eur. Miesto práce pre štát radšej zobral pozíciu taxikára, kde za jeden deň zarába 10-násobok mesačného dôchodku svojho otca, ktorý pôsobí ako doktor.
Síce jazdí na starej Lade, no autá na Kube stoja celé bohatstvo – dvojnásobok ako v Spojených štátoch. Dovážajú sa totiž z Panamy. Kto však auto má, môže si zarábať ako taxikár násobne viac ako v iných profesiách. Problémom je iba tankovanie, ktoré v priemere trvá dve hodiny pre časté výpadky palív.
K zhoršenej ekonomickej situácii v krajine výrazne prispel Donald Trump rozšírením sankcií na komunistický režim. V posledný deň prezidentovania navyše zaradil Kubu na zoznam krajín podporujúcich terorizmus, čo výrazne obmedzilo prílev zahraničných investícií.
Covid zase nahlodal turizmus, ktorý dovtedy generoval slušné príjmy. Ten prinášal tretie najvyššie príjmy, keď ho predbehol iba vývoz zdravotných pomôcok a prílev remitencií zahraničných Kubáncov.
Počet vysťahovalcov sa za posledné roky výrazne zvýšil. Za roky 2022 a 2023 ich americké úrady zaznamenali viac ako 400-tisíc. Ďalších 200-tisíc kubánske úrady zatkli. Po neúspechu veľkých vládnych protestov z roku 2021 tak mladí Kubánci robia rozhodnutia svojimi nohami.
Krajina v súčasnosti zažíva väčšiu migráciu ako počas boja za nezávislosť v rokoch 1965 až 1973. Navyše, pre zlú ekonomickú situáciu skolaboval počet narodených detí. Už od roku 1978 je počet narodených Kubáncov nižší ako miera potrebná na obnovu veľkosti populácie.
Nič z toho nie je pre budúcnosť kubánskej ekonomiky pozitívne. „Režim je v bankrote a nemá kredit nikde na svete,“ povedal Orlando Gutiérrez-Boronat, hovorca zahraničnej organizácie Cuban Democratic Directorate. Dokonca ani v iných komunistických krajinách, kde sa každá borí so svojimi vlastnými problémami.
