Koaličná strana Hlas nepodporí konsolidačný balík, pokiaľ novela zákona o minimálnej mzde nebude spätne zaradená na aktuálnu parlamentnú schôdzu. Minister práce Erik Tomáš z Hlasu argumentuje, že zmena v minimálnej mzde je jedným z dvoch hlavných záväzkov v programovom vyhlásení vlády.
Novela je vládnym návrhom, ktorý mal byť pôvodne v programe septembrovej schôdze. Pre konsolidačný balík sa však presunul na neskôr. „Cieľom je dosiahnuť, aby nové nastavenie minimálnej mzdy bolo schválené do konca roka. Ak sa tak stane, tak minimálna mzda v roku 2026 bude na úrovni 920 eur. A v roku 2027 bude už atakovať hranicu 1 000 eur,“ povedal minister s tým, že na Slovensku končí lacná pracovná sila.
Tomáš navrhuje zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 57 percent na 60 percent priemernej mesačnej mzdy z predchádzajúcich dvoch dokov. Nejde o žiadnu novinku. Hranica 60 percent tu už bola, počas pandémie v roku 2020 hu vláda znížila o tri percentuálne body. Novela ju teda vracia na pôvodnú úroveň.
V roku 2023 bola minimálna mzda na úrovni 700 eur, priemerná dosiahla 1430 eur, podiel je 48,95 percent. V tomto roku je minimálna mzda 750 eur ( priemerná mzda za 1. polrok bola 1484 eur). Podľa súčasného modelu by mala minimálna mzda budúci rok narásť na 817 eur, ak sa odbory a zamestnávatelia nedohodnú inak. Novela Erika Tomáša navyšuje minimálku na rok 2026 na 920 eur.
Na minimálnu mzdu sú naviazané príplatky za prácu v noci, cez víkend a aj počas sviatkov. V zákone zostane možnosť dohody sociálnych partnerov. Nový model výpočtu minimálnej mzdy bude mať podľa odhadov rezortu práce vplyv na podnikateľské prostredie vo výške 110 miliónov eur, výdavky verejnej správy sa zvýšia o viac ako 32 miliónov.
Zmena minimálnej mzdy je súčasťou transpozície Európskej smernice o primeraných minimálnych mzdách, ktorá stanovuje, že minimálna mzda by mala tvoriť približne polovicu priemernej mzdy v danom roku. Okrem toho má byť primeraná životným nákladom a ekonomickej situácii krajiny.
Podnikatelia majú obavy
Podnikateľský sektor odmieta takéto zvýšenie minimálnej mzdy najmä po tom, ako rezort financií predstavil konsolidačný balíček. Ohlásenie konsolidačných opatrení má podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení vplyv aj na negatívnu náladu v celom podnikateľskom prostredí.
,,Už teraz sa firmy snažia vyrovnať s neľahkou situáciou, kedy riešia napríklad nárast vstupných surovín a nákladov na dopravu, klesajúci dopyt, nenaplnené výrobné kapacity, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, zvýšenie mzdových nákladov z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy a opätovného naviazania viacerých príplatkov na ňu," uviedla hovorkyňa asociácie Miriam Filová.
Dodala, že firmy si uvedomujú potrebu konsolidácie, treba však zvážiť aj jej negatívny dopad. V súvislosti s Tomášovou novelou sa obávajú, že bude mať vážne a potenciálne likvidačné účinky na naše hospodárstvo. ,,Vláda by pri hľadaní riešení nemala zabúdať na to, že podnikateľský sektor je motorom ekonomiky a dlhodobý tlak na firmy by mohol viesť k nežiaducim dôsledkom, ako sú nielen zníženie konkurencieschopnosti a odliv investícií, ale aj strata pracovných miest," konštatovala M. Filová.
Problémové príplatky
Autor analýzy o minimálnej mzde a ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov Ján Košč pripomína, že minimálnu mzdu poberá len asi päť až šesť percent zamestnancov. To, na čo má minimálna mzda zásadný vplyv a čo znervózňuje zamestnávateľov, sú podľa neho príplatky. ,,Cez príplatky ovplyvňuje minimálna mzda platy kritickej časti zamestnancov a tým ovplyvňuje celú ekonomiku. Cieľom by mala byť štandardizácia príplatkov po vzore členských krajín EÚ, kde sú naviazané na hodinovú mzdu zamestnanca," mieni ekonomicky analytik odborárov.
Podľa J. Košča sú základným problémom zamestnávateľov štrukturálne problémy Slovenska, ktoré si odnášajú vo forme nízkych miezd zamestnanci. ,,Zamestnávatelia šetria na mzdách sčasti preto, že dlhodobo udržiavali svoju konkurencieschopnosť využívaním politiky nízkych miezd a sčasti kvôli suplovaniu výdavkov štátu na neexistujúce infraštruktúry a kvôli vysokému investičnému riziku požadujú vyššie výnosy," doplnil.
Zákon o minimálnej mzde z dielne Tomášovho ministerstva by sa podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka nemal schváliť. ,,Minimálna mzda je zlý nástroj, ako zvyšovať mzdovú úroveň v krajine. Minimálna mzda dokáže len prerozdeliť chudobu, nedokáže ju odstrániť," reagoval. Vysvetlil, že skutočná minimálna mzda je vždy nula eur. To je mzda, ktorú zarába človek, ktorý si kvôli vysokej minimálnej mzde nenašiel prácu.
Ak bude novela prijatá, R. Chovanculiak zdôraznil, že podľa odhadov dosiahne minimálna mzda v roku 2026 podiel 53,8 percent na priemernej mzde. Pre porovnanie v Českej republike má byť o dva roky takýto podiel 43,4 percenta. ,,Česko má oveľa menšie problémy s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi a regionálnymi rozdielmi ako Slovensko. K tomu treba spomenúť, že v Česku zrušili pre súkromný sektor ďalšie stupne minimálnej mzdy. U nás ich máme päť až do výšky dvojnásobku minimálnej mzdy," povedal analytik INESS.
Inými slovami, podľa R. Chovanculiaka minimálne mzdové náklady na predavačku v Sobranciach budú budúci rok vo výške 1330 eur. ,,To sú náklady na II. stupeň minimálnej mzdy, čo vytvára pre veľkú časť znevýhodnených nezamestnaných neprekonateľnú prekážku pri hľadaní si zamestnania," uzavrel R. Chovanculiak.
