Kľúčový problém slovenskej ekonomiky: Rast produktivity práce sa prekvapivo zastavil

Hodinová produktivita práce predstavuje jeden z najdôležitejších ukazovateľov výkonnosti ekonomiky. V krajinách s vyššou produktivitou si firmy môžu dovoliť poskytovať zamestnancom vyššie mzdy, čím prispievajú k rastu životnej úrovne. Podľa údajov Eurostatu dosiahlo Slovensko v roku 2023 úroveň 79,5 percenta priemeru Európskej únie z roku 2020. Pre porovnanie, v roku 2010 to bolo až 85,2 percenta.

Firmy na Slovensku modernizujú svoje výrobné procesy pomalšie než ich konkurencia vo väčšine krajín Európskej únie. „Kľúčovým problémom Slovenska je rast produktivity práce, ktorý sa zastavil a strednodobo dokonca prišlo k poklesu. Ide o Achillovu pätu domáceho hospodárstva,“ upozorňuje Peter Kažimír, guvernér Národnej banky Slovenska. Aj metodika priamo od regulátora finančného trhu ukazuje zlú situáciu najmä počas predchádzajúcich dvoch rokov. Produktivita práce meraná v stálych cenách v roku 2022 klesla o 1,3 percenta a v 2023 stúpla len o 1,10 percenta.

Slabiny školského systému

Problém nízkej produktivity práce na Slovensku nesúvisí s menším pracovným nasadením zamestnancov. Hlavnou príčinou je nižšia pridaná hodnota finálnych výrobkov, ktoré vznikajú najmä v malých a stredných podnikoch. Práve tieto spoločnosti sa stále spoliehajú najmä na jednoduchú manuálnu výrobu. Prípadná snaha o nasadenie modernejších strojov alebo robotických technológií naráža na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

„Pred dvoma desaťročiami bola konkurenčnou výhodou Slovenska dostupná a technicky vzdelaná pracovná sila, pričom problémom bol nedostatok pracovných miest. Dnes je situácia presne opačná. Voľných pracovných miest je dostatok, ale chýbajú kvalifikovaní zamestnanci,“ konštatuje Adrián Ďurček, zodpovedný za oblasť vzdelávania v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore.

Kritika firiem sa preto dlhodobo zameriava na zlé nastavenie školského systému. Každoročne ho opúšťajú tisíce študentov, ktorých vedomosti a zručnosti nezodpovedajú potrebám trhu práce. Problémom je aj roztrieštené riadenie škôl. Základné školy spravujú mestá a obce, stredné Vyššie územné celky a vysoké školy riadia autonómne senáty. „Neexistuje kontinuita a nadväznosť medzi jednotlivými stupňami vzdelávania. Nikto nezodpovedá za uplatnenie študentov v praxi, čo je vážny problém,“ dodáva Ďurček.

Potrebné reformy: lacné aj drahé riešenia