Kde vziať na nižšiu DPH a nekradnúť? Šlo by to, no vláda rozhajdákala milióny, riešenie je inde

Znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) o pár percent, alebo len dočasne na pár mesiacov? A prečo vôbec? O tejto otázke sa na Slovensku diskutuje už viac než dva roky. Pandémia – nepandémia, vláda Eduarda Hegera sa nemá k činu a politici dávajú len plané sľuby.

Firmy v oblasti cestovného ruchu takéto požiadavky predkladajú dlhodobo, no bezvýsledne. Stačí sa pozrieť napríklad na DPH v gastrosektore v okolitých štátoch. Z toho je jasné, že sme na chvoste.

Kým na Slovensku je v cene jedla zarátaná DPH 20 percent, napríklad v Česku je to iba desať percent, v Poľsku osem percent a v Maďarsku dokonca iba päť percent. Ani ďalšie služby cestovného ruchu nie sú na tom lepšie. Sľuby politikov sa zásadne rozchádzajú v tom, čo požaduje prax. 

Výpadky z rozpočtu treba vykryť

Prirodzene, zníženie dane by štátnu pokladnicu obralo o stovky miliónov eur, ktoré by politici museli nájsť niekde inde. Cez DPH sa každý rok vyberie na Slovensku okolo 7,5 miliardy eur. Zníženie len o jeden percentuálny bod by štát pripravilo zhruba o 350 miliónov eur.

A zníženie sadzby DPH, hoci len na vybrané potraviny, by spôsobil výpadok 150 až 200 miliónov eur, upozornil na margo témy minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Dnes dokonca tvrdí, že nákupná turistika v okolitých štátoch je pre Slovensko výhodnejšia ako úpravy daňových sadzieb doma.

„Podľa našich prepočtov to, čo štátna kasa stratí nákupmi (Slovákov) za hranicami je výrazne menej, ako to, čo by štátna kasa stratila znížením DPH. Ak niekto uzná za vhodné, že mu stojí za to ušetriť nejaké eurá pri nákupe za hranicami, je slobodný tak konať. Pre ochranu verejných financií je zodpovednejšie držať súčasnú sadzbu DPH, ako podliehať nejakej panike. Následne by totiž nikto zníženú sadzbu DPH už nezvýšil," spresnil.

Gastrosektoru či sektorom cestovného ruchu túto pomoc odmietol v októbri 2021 aj premiér Eduard Heger, vraj na to nie je dôvod. 

Čo politik, to iný názor

Minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) viackrát v médiách zopakoval, že je za dlhodobé zníženie tejto dane pre tento sektor z dvadsať na päť percent. Súčasne by však zakázal v súhrne v rámci celého roka nadmerné odpočty DPH.

Predseda Národnej rady SR Boris Kollár tvrdí, že o rastúcich cenách potravín treba diskutovať, pretože v opačnom prípade dôjde k nákupnej turistike do okolitých krajín, čo sa už deje. Otázne je, odkiaľ na prípadné opatrenia zobrať peniaze a či by obchodníci potom skutočne ceny vybraných produktov znížili.

Názory sa často v praxi rôznia. Nižšiu DPH presadzujú dlhodobo najmä sektory cestovného ruchu, hoteliéri a gastro. Podľa hovorkyne Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Jany Holéciovej by nižšia DPH bola skôr sociálnym opatrením pre obchodné reťazce, nie pre obyvateľov.

V roku 2016 sa znížila DPH na potraviny na pol roka, efekt na spotrebiteľské ceny však bol len dočasný, uviedla s tým, že zníženie sa vtedy rozplynulo v marži obchodných reťazcov.

Opozícia navrhla napríklad i dvojité cenovky pri vybraných potravinách, aby bolo jasné, že DPH skutočne klesla. Šéf ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) Samuel Vlčan (OĽaNO) si vie napríklad predstaviť dočasnú nižšiu DPH.

„Myslím si, že budeme musieť aj na Slovensku na túto situáciu zareagovať, hlavne po tom, ako na ňu reagujú vlády v susedných štátoch,“ uviedol minister pre médiá v januári 2022.

Ročne Slovensku na DPH uniká 20 percent príjmov

Na výbere DPH Slovensko ročne prichádza v rozpätí od 1,3 do 1,6 miliardy eur. Daňovú medzeru v oblasti DPH, ktorá vyjadruje rozdiel medzi očakávanými príjmami z výberu dane z pridanej hodnoty a skutočne vybranou sumou, má Slovensko stále jednu z najvyšších v rámci Európskej únie.

V roku 2020 sa daňová medzera odhadovala na úrovni 16,6 percenta z potenciálneho výnosu dane, čo predstavovalo 1,3 miliardy eur. V roku 2018 to bolo 20 percent, ďaleko za nami bolo Česko (12 %), Poľsko (9,9 %) a Maďarsko (8,4 %). Prečo sa teda daňovú medzeru nedarí Slovensku viac znižovať? Určite by pomohlo využívať viac dáta, ktorými dnes už finančná správa disponuje, hovorí pre TREND Jozef Benčík, riaditeľ pre verejný sektor v SAS Slovakia.

Napríklad v Belgicku sa vďaka hybridnému detekčnému modelu softvéru podarilo eliminovať podvodné transakcie o 1 miliardu eur. „Veľmi by pomohlo nekriminalizovať všetkých daňových poplatníkov kvôli niekoľkým jedincom a naopak veľmi intenzívne a cielene sa cez dáta zamerať práve na tých, ktorí sa o obchádzanie daňových zákonov stále pokúšajú. Najväčším fenoménom sú tzv. karuselové podvody, kde dochádza k obrovským škodám,“ dodáva J. Benčík.

Zdražovanie sa prejavuje v cenách

Hoci politici tvrdia, že nevedia, kde na zníženie DPH zobrať peniaze, najviac pandémiou ohrozené sektory majú v tom jasno. Finančné zdroje by sa našli, len ich treba často priam hľadať lupou – jednoducho štát má rezervy vo vlastných radoch.

Ako hovorí analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský, zníženie DPH by bolo dobrou voľbou. „Nezabudnime, že 20 percentná sadzba DPH vznikla ako dočasné opatrenie v roku 2011. Dočasná je táto sadzba už 11 rokov. Verejné financie pritom netrpia problémom príjmov, ale problémom výdavkov,“ dodáva pre TREND.

Na daniach sa v roku 2020 vybralo o 79 percent viac ako v roku 2008, čo ponúka podľa neho obrovský priestor na znižovanie daní. „Bohužiaľ, akékoľvek dodatočné príjmy z daní sú okamžite minuté na desiatky opatrení zo sociálnych balíčkov ako za minulých vlád, tak aj za súčasnej,“ objasňuje M. Vlachynský.

Rovnako to vnímajú aj priamo firmy z praxe. „Čo sa týka zníženia DPH, k tomuto opatreniu prikročili mnohé krajiny hneď na začiatku pandémie. Nečakali viac ako dva roky. Už predtým patrilo Slovensko medzi krajiny s najvyššou DPH v gastre, čo spôsobuje nižšiu konkurencieschopnosť,“ hovorí pre TREND Magdaléna Koreny, hovorkyňa iniciatívy Pomoc pre gastro.

Zníženie DPH by podľa nej naštartovalo spotrebu, nakoľko by prevádzky nemuseli zohľadňovať každé zvýšenie cien surovín či energií v cenách jedla. „Teda by teraz nemuseli zdražovať,“ poznamenáva M. Koreny.