Slovenské verejné financie patria k najhorším v Európskej únii a ich ozdravenie sa nedá dosiahnuť za jeden rok. Konsolidačný balíček za 2,7 mld. eur, ktorý schálil parlament, tak nebude posledným. Minister financií Ladislav Kamenický povedal, že majú zoznam ďalších opatrení. Aké to však budú, nechcel konkretizovať. Tento rok má deficit dosiahnuť necelých 6 percent hrubého domáceho produktu, do roku 2027 by mal podľa ministra klesnúť na 3 percentá.
Analytici upozorňujú, že stále nie je jasné, čo sa bude diať v rokoch 2026 a 2027. Pripomínajú, že budúce opatrenia nesmú prísť na poslednú chvíľu, ako to bolo teraz v septembri. Odborníci by mali mať čas o nich diskutovať. „Zatiaľ sme vyriešili iba kozmetické minimum, ktoré sa musí urobiť, aby náš dlh nerástol. Ďalej treba stabilizovať a znižovať dlh. Konsolidovať bude treba aj v ďalších rokoch. A v tom volebnom to budú ďalšie 2,9 miliardy,“ zdôraznil analytik Tatra banky Juraj Valachy.
Rozpočtová rada odporúča do najbližších rokov nájsť kvalitný mix konsolidačných opatrení, ktoré by zabezpečili aj rast ekonomiky. Jej predseda Ján Tóth poukázal na potrebu modernizovať koncept dlhovej brzdy a zaviesť efektívne rozpočtové nástroje, ako sú výdavkové limity, na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti. „Bolo by veľmi vítané, keby na pôde parlamentu vzišla iniciatíva obnoviť túto myšlienku,“ dodal.
„Problém nie je to, že deficit je šesť percent HDP, ale to, čo ho tvorí. Zlepšenie stavu verejných financií bude vyžadovať zásadné opatrenia najmä na strane výdavkov, napríklad prostredníctvom poctivých personálnych auditov a zásahu do sociálnych dávok cez adresnosť,“ tvrdí analytik Juraj Valachy. Znižovanie deficitu bude podľa neho náročné, keďže na strane príjmov ostali len dane s ťažkou implementáciou, ako je napríklad daň z luxusných nehnuteľností.
Zdanenie luxusu nie je jednoduché
Ak nebude na riešenie krízy stačiť konsolidácia verejných financií, riešením môže byť daň z luxusných domov a bytov. Vláda ju dokonca má v programovom vyhlásení. Na daniach by potom platili viac ľudia, ktorí vlastnia drahé nehnuteľnosti. Dnes je daň z nehnuteľností v kompetencii samospráv. Vyrátava sa z rozlohy bytu, domu a pozemku. Nový systém by znamenal presunúť tento typ dane pod štát a naviazať ju na trhovú hodnotu nehnuteľnosti.
Daň z luxusu avizovala už bývalá vláda Eduarda Hegera. Rátala s progresívnou formou zdaňovania podľa hodnoty nehnuteľnosti. Ďaleko sa nedostala. Verejnosť sa nedozvedela ani to, čo si predstavuje pod slovom luxus. Predchádzajúce vedenie rezortu financií vraj začalo pripravovať v každom regióne cenové mapy. Doteraz sa o mapách nevie nič.
Zdaňovanie nehnuteľností založený na hodnote nehnuteľnosti je podľa Národenej banky Slovenska štandardom vo väčšine vyspelých európskych krajín. Prechod na takýto systém odporúča Slovensku väčšina relevantných ekonomických inštitúcií. Naše dane z nehnuteľností patria k najnižším v Európskej únii. Ich podiel na celkovom HDP v roku 2022 dosiahol len 0,4 percenta, priemer za Európsku úniu je na úrovni 2,1 percenta HDP.
Juraj Valachy si však nemyslí, že vláda k tejto zmene pristúpi. Podľa neho si reforma dane z nehnuteľností vyžaduje čas a prácu analytických tímov na príprave cenových máp. Mapy by mali rozlišovať regióny, keďže v každom je iná kúpna sila. Okrem toho tu vyskakuje aj iný problém. V domoch v lukratívnych lokalitách bývajú aj penzisti, či vdovci, ktorí by vysokú daň nevládali platiť.
,,Neviem si predstaviť, že by ekonomika mala byť postavená tom, že niekto platí percento z hodnoty nehnuteľnosti. Ak táto koalícia mala problém s našim návrhom, v ktorom sme chceli zvýšiť sadzby pre majiteľov, ktorí majú viac nehnuteľností a prenajímajú ich, tak sa mi nezdá, že by pristúpila k zdaneniu luxusu," reagoval predseda Združenia miest a obcí Jozef Božík.
Šetrenie na obciach? Už vraj nie je kde
Ďalšie úspory vidí premiér Robert Fico na úrovni samospráv. Združeniu miest a obcí odkázal, aby prišlo s koncepciou komunálnej reformy. Združenie má povedať, čo bude štát robiť s malými obcami, ktoré majú nízky počet obyvateľov. Podľa Fica síce majú právo mať starostu, združenie má však vyriešiť iné pracovné funkcie.
Slovensko s počtom obyvateľov viac ako 5,5 milióna má takmer 3 000 obcí, z toho je 1100 obcí s počtom obyvateľov pod 500. Zlúčenie malých dedín by prinieslo úsporu na prevádzke obecných úradov, platov starostov a odmien pre miestnych poslancov. Napríklad počtom obyvateľov porovnateľné Dánsko má len 98 miest a spojených obcí, v Poľsku s počtom obyvateľov 38,5 milióna je 2 500 obcí.
Čísla Eurostatu ukazujú, že Slovensko má oproti únijnému priemeru skoro štvornásobne vyšší podiel starostov a dvojnásobne vyšší počet komunálnych poslancov. Podľa Inštitútu finančnej politiky obce do 250 obyvateľov minú viac ako polovicu všetkých výdavkov na výkon správy, teda na úkor rozvoja obce a kvalitného poskytovania služieb. Najmenšie obce tak nemajú na výplaty odborníkov a často ani na mzdu pre starostu.
Viacero štátov EÚ riešilo podobným problém spájaním samospráv do väčších celkov. Komunálna reforma, o ktorej hovoril R. Fico, smerom spájania zrejme nepôjde. ,,Premiér povedal, že každá obec má mať svojho starostu," poznamenal šéf ZMOS-u Jozef Božík. Doplnil, že ich združenie žiadne úlohy od premiéra na spustenie reformy nepotrebuje. Podľa neho na nej už dávno robia. Pripravujú pilotný projekt financovaný z eurofondov, ktorého cieľom je zlučovanie služieb pre viacero miest a dedín v rámci 22 centier zdieľaných služieb. V ňom bude napríklad pod jeden stavený úrad spadať aj 20 až 50 obcí.
Ďalšie opatrenia zamerané na modernizáciu pripravuje ZMOS v spolupráci so samosprávnymi krajmi. ,,Ich hlavným motívom nie je úspora, aj keď nejaká bude, ale efektívne fungovanie. Aby bol občan spokojnejší s kvalitou samosprávy. Čo sa týka konsolidácie, tak mestá a obce konsolidujú už päť rokov. My musíme mať vyrovnané rozpočty. Znižujeme počty zamestnancov, rozsah služieb, šetríme na verejnom osvetlení. A rečí o tom, že by obce mali šetriť viac, už mám plné zuby," doplnil predsedu ZMOS-u.
