„Daňovníci museli v tomto roku odpracovať rekordných 190 dní, kým splatili svoj tohtoročný účet za chod verejnej správy a samosprávy,“ povedal Tomáš Púchly, senior analytik Nadácie F. A. Hayeka. V porovnaní s minulým rokom je to o deväť dní dlhšie. Zároveň ide o najhorší výsledok v 22-ročnej histórií meraní. Na porovnanie, ešte v roku 2018 pripadol deň daňovej slobody na 25. mája.

Za razantné zhoršenie vývoja môžu viaceré faktory faktory. Prvým je rozhadzovanie peňazí zo stany politikov. Počas minuloročnej recesie napríklad výrazne stúpli 13. dôchodky. Ďalej sa bez problémov realizovali nákupy drahej vojenskej techniky. Druhým je vzdanie sa možnosti financovať záchranu ekonomiky prostredníctvom eurofondov. Väčšina vyplatenej pomoci išla na úkor dlhu. Tretím je nezvládnutie pandémie a niekoľkomesačný lockdown v úvode roka. Práve snahou o hasenie obrovských ekonomických škôd obhajoval minister financií májové navýšenie tohtoročného deficitu o rovných 2,4 miliardy eur.

Deň daňovej slobody

Lenže obrovské dlhy musí niekto splatiť. Budú to najmä zamestnanci. Ako veľmi ich štát zaťažuje, ukazuje takzvaný deň daňovej slobody. Ten obrazne povedané presne stanoví do kedy ľudia všetky zarobené peniaze odovzdávajú vláde a odkedy pracujú už len sami na seba. Za platby štátu sú vo výpočte považované všetky dane, poplatky a odvody. Teda napríklad aj platba za registráciu nového automobilu.

Výsledkom je presný obraz miery prerozdeľovania hodnôt vytvorených v slovenskej ekonomike. Minulý rok sa ich kvôli recesií vytvorilo menej. Práve kvôli tomu automaticky rástla miera prerozdeľovania. „Odhadovaná miera prerozdeľovania v slovenskej ekonomike predstavuje 51,98 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Inými slovami to znamená, že z každého eura vytvoreného v našej ekonomike štát v tomto roku vezme a prerozdelí 52 centov, teda viac ako polovicu,“ priblížil Martin Reguli, senior analytik Nadácie F. A. Hayeka.

Niekto zaplatí viac, iný menej

Deň daňovej slobody je vypočítaný za celú ekonomiku. V nej sú rôzne druhy pracovných pomerov, daňových zvýhodnení a veľa závisí aj od konkrétnej výšky príjmu. Najhoršie sú na tom ľudia pracujúci v trvalom pracovnom pomere. Práve od bežných zamestnancov si štát z jedného zarobeného eura vezme až 53 centov.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa