Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) oznámil, že ceny plynu pre domácnosti od januára 2025 výrazne stúpnu, pričom najväčší nárast čaká tarifu D3, kde sa ročné náklady zvýšia o takmer 344 eur. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 23 percent tento nárast prehĺbi. Vláda zvažuje plošnú energopomoc, odborníci však varujú, že tento prístup by mohol byť neefektívny, pretože by zaťažil verejné financie a súčasne pomohol aj domácnostiam, ktoré pomoc nepotrebujú. O rizikách plošnej pomoci a o možnostiach alternatív hovorí pre TREND poslanec parlamentu za SaS a bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.
Je plošná energopomoc v hodnote 280 miliónov eur zo štátneho rozpočtu najvhodnejším riešením na zmiernenie vysokých cien energií, alebo by sa mali vládne opatrenia viac sústrediť na adresnú pomoc pre najzraniteľnejšie domácnosti?
Plošná energopomoc znamená, že ľudia si za ceny energií zaplatia dvakrát. Prvýkrát v účtoch od dodávateľa, druhýkrát vo forme daní odvedených štátu, pretože štát financuje pomoc práve z peňazí, ktoré mu ľudia predtým odvedú. Ak je pomoc plošná, dostanú ju všetci – od občana Petra Kažimíra s dvadsaťtisícovým platom a vilou na francúzskej riviére až po Ladislava Baštrnáka či Roberta Fica.
Ako môže plošná energopomoc ovplyvniť dlhodobú udržateľnosť štátneho rozpočtu a verejných financií?
Plošná energopomoc nie je nijako udržateľná. Mala svoje opodstatnenie počas vrcholu energetickej krízy, ale určite nie v čase, keď ceny na trhoch poklesli a môžeme pomoc smerovať adresne na tých, ktorí ju skutočne potrebujú. Iné riešenia by znamenali vyhadzovanie peňazí von oknom. Už v októbri roku 2023 sme upozornili ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, že je potrebné zaviesť adresnú pomoc. Vtedy sa vyhovorila, že na to nie je dostatok času. Následne v marci tohto roku uznala, že máme pravdu a že adresnú pomoc pripraví na rok 2025. Žiaľ o nič také sme od nej doteraz nevideli ani nepočuli. Navyše, plošná pomoc, ak má dosiahnuť 280 miliónov eur, pohltí dve tretiny budúcoročného už aj tak nerealisticky nastaveného rozpočtu. Aj preto navrhujeme zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu k tejto téme.
Existuje riziko, že plošná pomoc bude motivovať lepšie situované domácnosti k nadmernému využívaniu energií na neprimárne účely, ako je vykurovanie bazénov a sáun v luxusných rodinných domoch?
Áno, toto riziko je reálne a už dnes ho vidíme. Plošná pomoc zároveň nemotivuje k šetreniu energií. Ľudia nemajú dôvod zatepľovať svoje domy ani využívať efektívnejšie technológie.
- Karol Galek
Je slovenský energetik, geológ a politik. V rokoch 2020 až 2023 pôsobil ako štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR. V rokoch 2016 – 2020 bol poslancom Národnej rady SR za stranu SaS, ktorej členom je od jej vzniku. Vyštudoval geológiu na Univerzite Komenského a titul MSc. získal na Technische Universität Wien v odbore Obnoviteľné zdroje. Profesijne sa venoval projektom solárnej energie a spoluzaložil Slovenskú asociáciu fotovoltického priemyslu. V politike zastáva pozíciu tímlídra pre hospodárstvo a dlhodobo sa zameriava ako na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, tak aj bezpečnej jadrovej energetiky. Aktuálne je poslancom parlamentu za SaS.
Pre koho prináša plošná energopomoc skutočný benefit a pre koho nie? Nehrozí, že nízkopríjmové domácnosti budú vnímať túto pomoc ako nespravodlivú, keďže aj bohatšie domácnosti môžu získať rovnaké výhody?
Plošná pomoc nie je benefitom pre nikoho. Všetci dostanú málo, pretože limitom je množstvo peňazí v rozpočte. Tí, ktorí by potrebovali pomoc viac, dostanú menej, lebo časť ich podielu pripadne bohatším.
Mohla by byť kombinácia plošnej a adresnej pomoci efektívnejším riešením, ktoré by umožnilo vyvážiť sociálnu spravodlivosť a finančnú udržateľnosť? Aké konkrétne mechanizmy by v takomto systéme mohli zabrániť zneužívaniu pomoci?
Kombinácia plošnej a adresnej pomoci v súčasnosti nie je vhodná. Rozumnejšou a najrýchlejšou alternatívou je systém, v ktorom by si ľudia o pomoc požiadali a následne aj dokladovali, že ju potrebujú. Český model napríklad kompenzuje náklady na energie presahujúce 30 percent príjmov domácností, respektíve 35 percent v Prahe.
Aké alternatívy plošnej pomoci by mala zvažovať vláda? Mohla by byť zavedená adresná pomoc založená na skutočnej potrebe domácností efektívnejšia pri nasmerovaní pomoci tým, ktorí ju najviac potrebujú? Bolo by to aj prakticky reálne?
Jediným efektívnym riešením je pravá adresná pomoc, ktorá pomáha na základe reálnej potreby. Pomoc by mala zohľadňovať príjmy domácností, spotrebu a stav ich nehnuteľností. Táto otázka však vyžaduje koordináciu medzi ministerstvom sociálnych vecí a ministerstvom hospodárstva, čo si vyžaduje čas a toto sa zatiaľ neudialo.
Aké kontrolné opatrenia by vláda mohla zaviesť, aby rozlíšila medzi základnými potrebami domácností a nadštandardným využívaním energií, ktoré by nemalo byť podporované zo štátneho rozpočtu?
Pomoc by mala byť nárokovateľná a čo najviac zautomatizovaná, ideálne s využitím prepojenia databáz Sociálnej poisťovne a dodávateľov energií.
Neprenáša plošná energopomoc konečné finančné bremeno na všetkých obyvateľov Slovenska, vrátane tých, ktorí možno pomoc ani nepotrebujú?
Áno, prenáša. Na pomoc s plynom sa navyše v takomto prípade skladajú aj tí, ktorí plyn vôbec nepoužívajú.
Môže plošná energopomoc oslabiť motiváciu domácností investovať do energetickej efektívnosti a úspor, čo by z dlhodobého hľadiska mohlo zvýšiť ich závislosť od drahých energií?
Jednoznačne. Ak domácnosti očakávajú dlhodobo dotované ceny energií, neuvedomujú si, že na tieto dotácie prispievajú vo forme daní. Súčasne tak nemajú zdroje a ani motiváciu na šetrenie energiami, ako je zatepľovanie či využívanie efektívnych technológií.
Malo by byť pri zavádzaní energopomoci zohľadnené obmedzenie spotreby energií na základe maximálneho stropu, aby sa zamedzilo nadmernému čerpaniu pomoci zo strany domácností s luxusným životným štýlom?
Vysokú spotrebu môžu mať aj domácnosti, ktoré sú na pomoc odkázané. Príčinou je často to, že nemajú prostriedky na realizáciu opatrení na zníženie spotreby. Preto je pri posudzovaní pomoci nevyhnutná spolupráca aj organizácií pod ministerstvom sociálnych vecí, práce a rodiny.
