Počas posledných mesiacov roka banky zvykli zabojovať o nových klientov zlacňovaním pôžičiek. Ľudia si vďaka tomu mohli požičať na vlastné bývanie o pár desatín percentuálneho bodu nižšie sadzby. Tento rok takáto možnosť s veľkou pravdepodobnosťou nebude.

Najväčšia domáca banka sa rozhodla razantne zdražieť hypotéky. „Zmena sa týka len nových úverov, úrokové sadzby už poskytnutých zostávajú, ako si ich klienti zafixovali,“ hovorí Marta Cesnaková, hovorkyňa Slovenskej sporiteľne. Konkrétne od 21. októbra 2023 stúpol úrok pri ročnej fixácií zo 4,49 percenta na 4,99 percenta, trojročnej zo 4,49 percenta na 5,19 percenta, päť ročnej zo 4,49 percenta na 5,19 percenta, desaťročnej zo 4,69 percenta na 5,39 percenta a pätnásť ročnej zo 4,89 percenta na 5,39 percenta. S veľkou pravdepodobnosťou k podobnému kroku v najbližších mesiacoch pristúpia aj ďalšie finančné domy.

Rizikové slovenské dlhopisy

Za prichádzajúcu vlnu zdražovania pôžičiek prispeli svojim dielom aj miestni politici cez roky trvajúce nezodpovedné spravovanie verejných financií. Výnosy slovenských dlhopisov totiž stále rastú, a to napriek tomu, že Európska centrálna banka (ECB) s veľkou pravdepodobnosťou už ukončila cyklus zvyšovania úrokov.

Depozitná sadzba je na najvyššie úrovni v histórií spoločnej meny. „Eurová swapová úroková krivka do veľkej miery odráža, že sme v tejto fáze úrokového cyklu pravdepodobne dosiahli strop. Ďalšie kroky banky budú závisieť najmä od cenového vývoja a je možné, že prídu až na prelome druhého a tretieho štvrťroka budúceho roka. Na toto poukazuje aj inverzný sklon swapovej krivky,“ približuje Marek Gábriš, makroekonomický analytik ČSOB banky.

Na výnose slovenských dlhopisov však nie je vidieť žiadnu inverziu. Práve naopak, investori si za požičanie ďalších eur pýtajú čoraz vyššie sadzby. Dôvod? Finančné trhy, na rozdiel od minulosti, oveľa prísnejšie hodnotia schopnosť krajín vrátiť požičané peniaze.

„Pohľad na tieto rizikové prirážky nad 10-ročné nemecké dlhopisy hovorí, že trh nás momentálne radí do skupiny krajín ako Španielsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko alebo Cyprus. Z pohľadu finančných trhov už teda nie sme v jadre eurozóny a v centre pozornosti bude stále viac aj fiškálna politika,“ dodávam M. Gabriš. Prípadné ignorovanie konsolidácie zo strany novej vlády prinesie bežným ľuďom drahé úvery na bývanie.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa