To, o čom sa doteraz len šepká, sa možno stane o pár mesiacov realitou. Nahrávajú tomu vyjadrenia rôznych politikov i Európskej centrálnej banky (ECB) o tom, že úrokové sadzby, dlhé roky umelo držané na nízkych hodnotách, čoskoro stúpnu. V hre je aj silné kvantitatívne sprísnenie a následné zvýšenie úrokových sadzieb v priebehu roka 2022.
V praxi to môže zatriasť mnohými rozpočtami domácností i investíciami investorov, ak sa na takéto zmeny nepripravia včas. Prinesie to viacero noviniek. Slováci viac zaplatia na hypotékach i rôznych typoch úverov v bankách, na druhej strane pre nich budú vyššie úroky zaujímavé pri sporení. Spozornieť treba aj pri investovaní do rôznych produktov, čím sa otvárajú nové príležitosti na trhu.
Zvýšenie úrokov ECB je reálne
Zmeny v prístupe ECB avizoval pre holandskú televíznu reláciu Buitenhof 6. februára 2022 Klaas Knot, prezident holandskej centrálnej banky a člen Rady guvernérov ECB. Ten je známy ako jeden z tzv. jastrabov, teda stúpencov tvrdej línie ECB.
Uviedol, že očakáva prvé zvýšenie úrokových sadzieb vo 4. štvrťroku tohto roka a podporuje čo najrýchlejšie ukončenie programu nákupu aktív centrálnej banky eurozóny.
„Za normálnych okolností by sme sadzby zvýšili o štvrť percentuálneho bodu, nemám dôvod očakávať, že urobíme iný krok,“ vyhlásil. Druhé zvýšenie bude zrejme nasledovať začiatkom roka 2023. Rovnako Christine Lagardová, prezidentka ECB, naznačila, že využije marcové a júnové zasadnutie na prehodnotenie inflačného výhľadu a k potrebe zvýšiť úrokové sadzby.
Momentálne koluje veľa špekulácií o vývoji menovej politiky ECB, potvrdil pre TREND Christopher Dembik, hlavný makroanalytik Saxo Bank. „Bude lepšie počkať si na marcové zasadnutie, keď budú zverejnené odhady, ktoré naznačia ďalšiu cestu. Ovplyvniť to môže viacero faktorov – od vývoja inflácie, od finančných podmienok v USA aj v eurozóne a od iných menších faktorov, ako je výmenný kurz a jeho vývoj,“ spresnil. ECB vraj bude podľa neho neporovnateľne ústretovejšia ako Federálny rezervný systém.
ECB musí najprv ukončiť kvantitatívne uvoľňovanie a až potom môže pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb. Po skončení kvantitatívneho uvoľňovania však podľa Františka Burdu, investičného analytika FinGo.sk, stále ostáva otázka, kto bude kupovať dlhopisy štátov, ktoré na tom nie sú finančne dobre a trápi ich vysoká zadlženosť.
„Centrálne banky majú niekoľko možností, ako ovplyvňovať trh tak, ako si to aktuálna situácia vyžaduje. Jednou z nich sú aj slovné vyjadrenie ich predstaviteľov, ktoré sú ostro sledované. Tieto vyjadrenia potom ovplyvňujú firmy, bankové domy, ale aj domácnosti,“ dodáva F. Burda. Zvýšeniu úrokových sadzieb hrá do kariet hlavne zvýšená inflácia, ktorú chce ECB skrotiť. No sila pracovného trhu a rast ekonomík krajín EÚ tomu až tak do kariet nehrajú.
Trh okamžite zbystril pozornosť
Ak by sa začalo so zvyšovaním úrokov, bude veľmi pozvoľné, aby sa nezadusil krehký ekonomický rast, zamýšľa sa Dominik Hapl, analytik v spoločnosti Across Private Investments. Treba si podľa neho uvedomiť, že ekonomika Slovenska je v meradle eurozóny malá a nevýznamná.
„Omnoho dôležitejšie sú dopady na Nemecko, Francúzsko, Taliansko či Španielsko. Preto sa so sadzbami bude narábať citlivo a postupne. Nie tak, ako napríklad v susednom Česku. Ich rast povedie k zdraženiu peňazí v ekonomike,“ dodal. Rast úrokov vraj zatiaľ nebude nejako dramatický. „Primerané tempo rastu sadzieb je jedno zvýšenie o 0,25 percenta za každý kvartál. A to len do takej miery, kým sa inflácia dostane späť k dvom percentám,“ dodáva D. Hapl.
Jedna vec sú ďalšie kroky ECB, druhou vecou sú trhové podmienky, podotýka na margo avizovaných zmien Pavel Škriniar, investičný analytik Swiss Life Select. Pripravenosť Slovákov na takéto zmeny preverí až reálna situácia.
„Fakt je, že bonitnejší Slováci majú v porovnaní so situáciou spred pandémie o čosi väčšie finančné vankúše. Problémom sú nízkopríjmové skupiny, ktoré si rezervy nemali z čoho vytvoriť. Týmto skupinám sa v prípade rastu úrokových mier sťaží prístup k úverom, pretože vyššia úroková sadzba znamená vyššiu mesačnú splátku,“ dodáva P. Škriniar.
Otázne teda je, ako sa avizované zámery ECB premietnu do reality, na čo si budeme musieť počkať ešte pár týždňov či mesiacov. Dôležité však bude premyslieť si isté kroky, ktoré môžu byť výhodné pre rôznych investorov i bežných ľudí, aby z tejto situácie vyťažili čo najviac pre seba. Zvýšenie úrokových sadzieb by totiž v mnohých prípadoch pocítili aj vo svojich peňaženkách, podľa typu finančných produktov, ktoré už využívajú, alebo len plánujú využiť.
Veľké zdraženie, menej spotreby
Zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb ECB by určite ovplyvnilo obchodnú politiku komerčných bánk aj na Slovensku. Pre bežných ľudí by to podľa názoru Petra Helexu, výkonného riaditeľa stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica, znamenalo zdraženie spotrebných úverov a hypoték.
„Takto zvýšené náklady, ako aj inflačne zvýšené bežné náklady domácností, budú ľudia kompenzovať aj znížením svojej spotreby a odkladaním investícií. To prispeje k spomaleniu ekonomiky, napríklad v sektore služieb,“ objasňuje P. Helexa pre TREND.
Domácnosti budú kvôli šetreniu obmedzovať napríklad výdavky na reštauračné služby, rekreáciu alebo kultúrne či športové aktivity. Pre investorov by úprava politiky ECB mohla znamenať čiastočné zlepšenie atraktivity bankových termínovaných vkladov a dlhopisov, avšak nie zrejme výraznejšie skokovo.
Zvýšenie základnej sadzby prinesie rast úrokov aj pri úveroch. Úrokové sadzby pre podnikateľov aj bežných ľudí by mohli narásť približne o rovnakú mieru, ako sa zvýši základná sadzba, prezrádza pre TREND analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. Názorný príklad vidí napríklad v Česku, ktorá len v priebehu minulého roka zdvihla základnú sadzbu z 0,25 na 3,75 percenta.
„Úvodom februára 2022 prišiel ďalší nárast na súčasných 4,25 percenta. Najnižšie úrokové sadzby nových hypoték u českých susedov sú síce dnes na úrovni 3,8 percenta, avšak úvery väčšiny bánk sa začínajú na úrovni základnej úrokovej sadzby. To je scenár, ktorý uvidíme aj na Slovensku,“ tvrdí M. Búlik.
Čo zvýšenie úrokových sadzieb ECB prinesie bežným sporiteľom i investorom? Na to sa bližšie pozrel TREND vo fotostory.