J. Ráž: Slovensko si zaslúži pôvodne navrhnutú diaľničnú sieť, výška nákladov nemôže byť brzdou

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky na návrh ministerstva dopravy schválili zmeny v stavebnej legislatíve a upravili spôsob menovania členov predstavenstva Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania. O tom, aká budúcnosť čaká sektor stavebníctva, strategické investície, výstavbu diaľnic, nové mýto, nákladnú cestnú, železničnú a lodnú dopravu a logistiku ako takú, hovorí pre TREND minister dopravy Jozef Ráž mladší.

Ministerstvo dopravy už roky zápasí s nedostatkom financií. V tomto roku však váš rezort dostal navyše o bezmála 320 miliónov eur viac. Ste spokojný s tohtoročným rozpočtom?

Výšku financií určených zo štátneho rozpočtu pre ministerstvo ako problém nevidím. Oproti minulému roku zdroje, ako spomínate, vzrástli o 317 miliónov eur. Sú rozdelené tak, aby boli naplnené základné potreby všetkých dopravných systémov, bytovej politiky a elektronických i poštových služieb. Celkové výdavky v rezorte dopravy v tomto roku predstavujú 2,23 miliardy eur, čo je dokonca o 604,4 milióna eur menej ako vlani. Z toho výdavky zo štátneho rozpočtu sú vo výške 1,97 miliardy eur, zvyšok sú zdroje z rozpočtu Európskej únie (EÚ), respektíve z Plánu obnovy a odolnosti SR.

Koľko financií dostane oblasť dopravnej infraštruktúry?

Na túto oblasť pôjde v tomto roku 1,88 miliardy eur zo zdrojov štátneho rozpočtu, z prostriedkov EÚ, ako aj zo zdrojov plánu obnovy. Na výstavbu a obnovu cestnej infraštruktúry konkrétne je zo spomínanej sumy vyčlenených 733 miliónov eur. Tie investujeme v súlade s Harmonogramom prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry vrátane rekonštrukcií a modernizácie mostov na cestách prvej triedy.

Zdroj: EMIL VAŠKO

V čom je teda problém, ak nie v peniazoch?

Najväčší problém vidíme v nedostatku pripravených projektov, ktoré by sme vedeli zrealizovať. Keď sa pozrieme na investičný dlh Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), tak aj keby sme im dali nekonečné množstvo peňazí, absorbčná kapacita na to, aby tie financie vedeli reálne preinvestovať a dokázali znížiť investičný dlh, by to neumožnila. S najväčšou pravdepodobnosťou by totiž povedali, že viac než miliardu eur preinvestovať nedokážu. Pravda, majú menej, ale našou ambíciou je do konca tohto roka vyhlásiť verejné obstarávania na 600 miliónov až jednu miliardu eur na modernizáciu železníc. Táto modernizácia má byť financovaná z plánu obnovy.

Sú problémy so schopnosťou využiť financie aj v iných oblastiach?

Áno. Absorbčná kapacita je vyššia v tých oblastiach, kde prípravné procesy na realizáciu investícií nie sú až také náročné. Faktom je, že celkovo je problém Slovenska väčší v pripravenosti investovať do cestnej či železničnej infraštruktúry, ako v nedostatku finančných prostriedkov.

Aké sú možnosti na zlepšenie tejto nelichotivej situácie?

Keby som dnes dostal 500 miliónov eur viazaných na tvorbu projektových dokumentácií a na prípravné procesy, tak by sme zrejme dokázali dopredu pripraviť výstavbu a modernizáciu celej diaľničnej i železničnej siete. Následne by sme potom z toho už len vyťahovali jednotlivé projekty s cieľom ich realizácie. Ani toto však, žiaľ, nie je možné. Jednoducho sme niečo zdedili po predchádzajúcich vládach a nám neostáva nič iné, len robiť to, čo je reálne. Nie je však všetko len zlé. To, v čom sa nám darí a v čom sme vskutku úspešní, je príprava legislatívneho rámca, ktorý umožní skrátenie prípravných procesov, a to aj v oblasti stavebníctva. To nám postupne zároveň umožní zvýšiť kapacity na rýchlejšiu i efektívnejšiu realizáciu investičných projektov v rôznych oblastiach.

Spresnili by ste vaše ciele ohľadne spomínaných legislatívnych zmien? Ako majú zrýchliť výstavbu diaľnic?

Samotnú výstavbu zrýchliť nevieme, ale vieme zrýchliť všetko, čo jej predchádza. Ak si zoberieme, že od prvej myšlienky po koniec výstavby nám to trvá v priemere 14 rokov, tak prvých deväť až desať rokov z toho je len príprava. Vďaka novej legislatíve, ktorú už schválila vláda, vieme prípravu skrátiť na tri až päť rokov, čo je obrovská časová úspora. Samozrejme, takto to platí pri nových projektoch. Tam, kde už sme v nejakej neskoršej fáze prípravy, napríklad na D3 či R4, však tiež vieme ušetriť veľa mesiacov, dokonca až rokov.

Zdroj: EMIL VAŠKO

Konkretizovali by ste aktuálne pripravované legislatívne zmeny? Čo vlastne prinesú v praxi v prospech štátu a občanov?

Reč je hlavne o dvoch zákonoch. Prvou je zmena stavebnej legislatívy, kde už prostredníctvom súčasnej novelizácie zavádzame niekoľko zmien a opatrení. Tie zabezpečia výrazne urýchlenie stavebných a schvaľovacích procesov. Treba tu podotknúť, že účinnosť novej stavebnej legislatívy, konkrétne zákona o výstavbe, sme posunuli o rok neskôr. V mnohých oblastiach totiž neboli pripravené podmienky na uvedenie tohto zákona do praxe. Novela zákona, ktorú nedávno schválili poslanci Národnej rady SR, zabezpečí do obdobia prijatia zmien v zákone o výstavbe bezproblémové pokračovanie samotných stavebných procesov. Zároveň ich významne urýchli.

Aké pozitíva prinesie predmetná, poslancami už odobrená novela zákona?

Pôvodný zákon o výstavbe mal začať platiť od 1. apríla 2024, poslanci však posunuli práve v týchto dňoch jeho účinnosť presne o rok. Začne teda platiť 1. apríla 2025. Dovtedy ho naše ministerstvo prepracuje. Pôvodný zákon schválený bývalou vládou by od apríla spôsobil kolaps celého stavebného konania. Tak, ako bol pripravený, bol nevykonateľný. Preto sme sa rozhodli odložiť jeho platnosť. Zároveň však zavádzame viacero noviniek, ktoré povoľovacie procesy urýchlia o celé mesiace, v niektorých prípadoch až o roky.

Spomenuli by ste zopár zmien, ktoré pomôžu aj bežným občanom?