Investori požičiavajú peniaze drahšie, ako by sa patrilo. Slovensku účtujú štvorpercentný úrok

Európska centrálna banka definitívne ukončila éru lacných peňazí. V snahe poraziť vysoký rast cien postupne zvyšuje základnú úrokovú sadzbu. So zdražovaním pôžičiek preto musia počítať ľudia, firmy aj štáty. Napriek tomu pred pár dňami trhy nepríjemne prekvapili. Investori si pýtali nečakane vysoký úrok za nákup slovenských dlhopisov. O dôvodoch sa týždenník TREND rozprával s riaditeľom Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) Danielom Bytčánkom.

Čomu pripisujete, že si investori za slovenské dlhopisy pýtajú už vyše štvorpercentný úrok?

Úroky na dlhopisoch rastú v celej eurozóne, Slovensko nie je výnimkou. Na trhu panuje veľká neistota a investori vtedy požadujú úroky mierne vyššie, ako by zodpovedali fundamentom krajiny. Napríklad 10-ročné dlhopisy krajín s ratingom AA sa obchodujú v rozmedzí 2,9 až 3,2 percenta. Od Slovenska s ratingom A a negatívnym výhľadom v súčasnosti požadujú ročný výnos blízko štyroch percent. Na trhu však existujú aj výnimky, keď má krajina s ratingom AA na 10 rokov horší výnos, ako Slovensko. Napríklad Estónsko má výnos okolo 4,3 percenta za rok. To je dôkaz, že veľkú úlohu má v súčasnosti geografická blízkosť vojnového konfliktu a energetická zraniteľnosť krajiny.

Ako sa podľa vás v časoch rastúcej základnej úrokovej sadzby budú vyvíjať úroky slovenských dlhopisov? Kam až môžu stúpnuť sadzby v tomto a budúcom roku?

To, že ECB bude pokračovať v zvyšovaní krátkodobých úrokových sadzieb nemusí znamenať, že budú v raste pokračovať aj výnosy dlhopisov. Očakávania pokračujúceho zvyšovania základných úrokov už trh premietol do cien. Predpokladáme, že výnosy slovenských dlhopisov sú už blízko svojho stropu, ďalší rast je veľmi limitovaný.

Môže prípadný prudký rast opäť zastaviť ECB, ktorá napríklad už intervenovala proti vysokým úrokom talianskych dlhopisov?

Vylúčiť to nevieme, ale pri riadení dlhu sa na to nespoliehame. Dlhodobo riadime slovenský dlh bezpečným a predvídateľným spôsobom.

V čom vidíte v budúcnosti najväčšie výzvy pri financovaní slovenského dlhu?