Inflácia desať percent, finančné šoky a straty v investovaní. Ekonomická vojna začína byť krutá

Sankcie, ktoré boli uvalené na Rusko, sú ekonómami označované za ekonomickú vojnu. Ich cieľom je izolovať krajinu a vyvolať v nej hlbokú recesiu. Západní predstavitelia dúfajú, že tieto bezprecedentné opatrenia prinútia Kremeľ k zmene myslenia. Zatiaľ sankcie narušujú život predovšetkým obyčajným Rusom, ale dotýkajú sa aj bežných ľudí v iných krajinách, Slovensko nevynímajúc.

Odpojenie niektorých ruských bánk od medzibankového systému SWIFT a ďalšie opatrenia proti ruskej centrálnej banke nevyhnutne vedú k pádu ruského rubľa a odstrihnutiu od medzinárodných finančných trhov. Prejaví sa to na slovenskom i českom trhu, s istými špecifikami, ktoré im z danej situácie vyplývajú.

Podnikanie so súčasnými obmedzeniami

Pre slovenských podnikateľov sa stane ruský trh značne nedostupný a Rusko ako exportný trh prestane pre Slovensko prakticky existovať. Celkový vplyv na slovenskú ekonomiku by sa mohol prejaviť v pomalšom hospodárskom oživení a zvýšenej inflácii.

V žiadnom prípade by sankcie nemali destabilizovať domáci finančný a bankový sektor, ktorý je veľmi silný. Podniky, ktoré obchodujú  s Ruskom, by sa mali pripraviť na to, že ruská strana im možno nebude hradiť svoje záväzky tak ako doteraz, ale musia staviť na rôzne alternatívne možnosti.

Ruskí a ukrajinskí podnikatelia vlastnia na Slovensku dovedna 3 284 spoločností. „Aktívnejší na našom trhu sú Ukrajinci, ktorí tu vlastnia 2 174 firiem s objemom základného kapitálu cez 40 miliónov eur. Podnikatelia z Ruska na Slovensku ovládajú 1 110 subjektov s kumulovaným imaním, ktoré presahuje hranicu 70 miliónov eur,“ opisuje analytička Dun & Bradstreet Petra Štěpánová.

Ukrajine patrí aktuálne piate miesto v rebríčku najčastejších zahraničných vlastníkov slovenských spoločností, Rusku zas jedenáste.  Z ich analýzy zároveň vyplýva, že najviac tamojších podnikateľov ovláda slovenské firmy so sídlom  v Bratislavskom kraji (Rusi 691, Ukrajinci 1 026).

Sankcie sa dotknú aj investorov v Česku

Rovnako ani susedný český trh nebude výnimka.. Ako uviedla agentúra ČTK,  analytik Natland Petr Bartoň tvrdí, že nové sankcie v Česku sa najviac dotknú tých investorov, ktorí v Rusku investovali a tých obchodníkov, ktorí majú ešte nepreplatené faktúry.

„Aj keby Rusko našlo cestu, ako svoje záväzky vyrovnávať, bude to mať ťažšie, pretože sa v najbližšom období očakáva veľký pád rubľa, a tak budú zahraničné záväzky drahšie a drahšie," spresnil P. Bartoň. Stalo sa tak už 28. februára, kedy sa ruský rubeľ prepadol v dôsledku ekonomických sankcií o takmer 30 percent, a to aj napriek silnej podpore zo strany ruskej národnej banky. 

Celkovo sa vývoj českej ekonomiky nebude podľa P. Bartoňa zásadne líšiť od osudu ostatných európskych ekonomík. „Bude záležať aj na tom, ako Rusko zareaguje na situáciu s plynom," upozornil. Teda, či a akou formou ho ďalším krajinám naďalej poskytne.

Vojenský konflikt ovplyvňuje trhy

Na Slovákov bude mať vojenský konflikt negatívne dosahy, pričom najciteľnejšie to bude v dvoch oblastiach, hovorí Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments. Prvá oblasť  sú zvýšené ceny energií a pohonných látok, čo povedie opäť k nárastu inflácie. A druhá zasiahnutá oblasť sú rozkolísané finančné trhy.

Trhy celý február ovplyvňoval hroziaci konflikt na Ukrajine a zdá sa, už vyeskaloval naplno. Klesajú všetky svetové indexy, najviac ruský MOEX, ktorý napríklad 25. februára odpísal 23 percent, za posledných 6 mesiacov už ale vyše 50 percent. Európsky Euro Stoxx 50 odpisuje asi 4,5 percenta, americký S&P 500 cez dve percentá.

„Možno očakávať ďalšie prepady aj v nasledujúcich hodinách a dňoch. Naopak stúpa cena niektorých komodít. Ropa Brent sa prvýkrát od roku 2014 predáva za viac ako sto dolárov za barel, stúpa aj cena ostatných energetických komodít (plynu), ale aj obilia a drahých kovov. Zvýšená cena komodít opäť prispeje k rastu inflácie vo väčšine európskych krajín,“ hovorí M. Ovčarik.