Hľadá sa vinník inflačnej víchrice. Rekordná dražoba zamáva trhmi, obetí bude viac

Pokiaľ v januári minulého roku bola najčastejšie skloňovaným slovom vakcína či očkovanie, tentoraz sme na Slovensku vstúpili do roku vysokej inflácie, ktorá láme rekordy. Nadšenie z rýchleho konca pandémie vystriedali u ľudí obavy z prázdnych peňaženiek, vysokých cien potravín i energií.

Čísla hovoria jasne. Posledný mesiac roku 2021 čelili Poliaci inflácii 8 percent, Maďari 7,4 percenta, Česi 5,4 percenta a Slováci 5,1 percenta.

Pred infláciou niet kam utiecť, navyše to nevyzerá, že by nás mala rýchlo opustiť. Jednotlivé vlády okolitých štátov k jej zvládnutiu pristupujú rôzne, rovnako ponúkajú rôzne pohľady aj analytici. Čo teda podľa nich najviac ovplyvňuje rast inflácie u nás a v susedných krajinách? TREND to zisťoval v ankete medzi analytikmi.

• Ktoré faktory najviac podporujú rast inflácie u nás a  v krajinách bývalej V4? Kde vidíte hlavnú príčinu tohto stavu?

Martin Vlachynský, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)

Posledné dva roky sa vo verejnej diskusii v otázke inflácie neustále odvolávame na pandemické dôvody. Ignorujeme monetárnu politiku. Faktom však je, že veľké centrálne banky v posledných dvoch rokoch výrazne šliapli na plyn. Kým za 12 rokov (2007 – 2019) vo svete pribudli novo „vytlačené“ rezervy v hodnote zhruba 14 biliónov dolárov, za 20 mesiacov od marca 2020 do novembra 2021 pribudlo ďalších 12 biliónov dolárov.

Rast bilancií centrálnych bánk (to sú tie „vytlačené“ rezervy) sa prejavoval hlavne v raste cien rôznych aktív, od akcií cez nehnuteľnosti až po kryptomeny. V posledných dvoch rokoch ale vidíme aj intenzívnejší nárast menovej zásoby.

Môžeme špekulovať, či to bude dočasné a čo je za tým. Ja ako príčinu identifikujem to, že sa objavili nové kanály, ktorými peniaze pretekajú na trh spotrebných statkov – napríklad pandemické šeky v USA, rôzne kurzarbeit schémy v EÚ a celkovo masívne navýšené výdavky štátov.