Pred takmer rokom sme opisovali začiatky ropného biznisu v USA, kde sa v priebehu desaťročí z prvých nesmelých pokusov a omylov podarilo vybudovať ropné impérium s vplyvom na globálnu ekonomiku. To je však moderná história ťažby a využívania ropy.
Prvopočiatky ťažby ropy siahajú podstatne ďalej do histórie. Prvé vrty, ktoré dostávali ropu zo zeme, sa hĺbili bambusovými vrtákmi v roku 347 pred Kristom, alebo možno aj skôr. Ropu zapaľovali aby ohrievali morskú vodu a získavali tak soľ. Toto sa dialo v Číne.
Čínsky rast dopytu po rope
Teraz však nebudeme písať o starovekej histórii ropy, ale skôr o tom, ako Čína aj o viac ako 2-tisíc rokov neskôr zohráva veľmi dôležitú úlohu na trhu s ropou. Akurát sa zo strany produkcie presunula na stranu dopytu. Kto aspoň okrajovo sleduje dianie v globálnej ekonomike, toho neprekvapí, že Čína sa stala veľmi významným spotrebiteľom a importérom ropy.
Ako ekonomika Číny rástla (krajina sa stala „výrobnou halou pre celý svet“) a obyvatelia bohatli, spotreba sa zvyšovala. V roku 2000 čínska ekonomika svojím výkonom prekonala taliansku, v roku 2005 francúzsku, v roku 2006 britskú, v roku 2007 nemeckú a v roku 2010 japonskú.
Po USA sa stala druhou najväčšou ekonomikou sveta. Ak sa do rebríčka ráta aj EÚ či eurozóna, tak Čína je svojim výkonom medzi nimi. Aký to malo vplyv na význam Číny pre celosvetový dopyt po rope, môžno ilustrovať na nasledujúcom grafe. Vidíme na ňom podiel Číny na celosvetovom dopyte po rope (pravá os) a tiež podiel na svetovom raste dopytu po rope.
Podiel Číny na spotrebe sa za posledných 15 rokov zdvojnásobil a Čína stabilne zabezpečuje viac ako polovicu rastu dopytu po rope. Preto je lukratívnym trhom, na ktorom chce byť prítomný každý producent ropy. Čína si je vedomá svojej sily a využíva ju ako páku na čo najväčšie zníženie nákupnej ceny.
Strategické zásoby
Čína však nielenže potrebovala čoraz viacej ropy pre svoju spotrebu, ale vzhľadom na rastúcu úlohu ropy v ekonomike pociťovala čoraz väčšiu potrebu mať v zásobe určitý objem suroviny pre prípad výpadku dodávok.
Už v roku 2007 naznačila, že by sa chcela dostať so svojimi zásobami (strategickými aj komerčnými) na takú úroveň, aby mala ekvivalent 90-dňového objemu importov. To je štandard členov IEA (International Energy Agency), ktorého súčasťou sa Čína stala v roku 2015.
Strategické zásobníky začali budovať v roku 2007, pričom cieľom bola kapacita 209 mil. barelov ropy. Už v roku 2009 sa plán viac ako zdvojnásobil na 475 mil. barelov ropy. Dôvodom bol možno aj prudký pokles cien ropy v čase ekonomickej krízy. To je vzorec, ktorý sa bude ešte viackrát opakovať.
Informácie hmlisté a neurčité
Ak Saudská Arábia v rámci kartelu OPEC (teraz už ROPEC) funguje ako swingový producent (v prípade vysokých cien ropy je schopná produkciu rýchlo zvýšiť, v čase nízkych cien naopak znížiť), tak Čína funguje podobným spôsobom na strane dopytu. V čase prudkého prepadu cien využíva zľavy a dokáže nakúpiť veľké objemy ropy.
Dokáže ju uskladniť, pretože postupne budovala svoje strategické zásobníky. V rokoch 2004 – 2009 stavala prvú fázu zásobníkov (SPR Phase 1) v objeme 109 mil. barelov. V roku 2009 začala stavba SPR Phase 2 s kapacitou 169 mil. barelov, ktorá mala byť hotová v rokoch 2011 – 2012.
V skutočnosti sa ale stavba postupne naťahovala no informácie z Číny (už tradične) boli hmlisté a neurčité. Oficiálnych informácií z Pekingu bolo málo, a tak si analytici po celom svete museli robiť vlastné odhady, ako postupuje výstavba a plnenie strategických zásobníkov.
Vo všeobecnosti bol prijatý výpočet, podľa ktorého SPR Phase 1 bola naplnená ešte v roku 2009. SPR Phase 2 išla do užívania postupne, dva zásobníky v objeme 38 mil. barelov (Lan-čou a Dušanz) boli hotové a naplnené v roku 2011. Ďalšie dva s objemom 59 mil. barelov (Tiencin a Šan-šan) sa dokončili a naplnili v priebehu roka 2014. Do konca roka 2014 dokončili ďalšie tri zásobníky s kapacitou 69 mil. barelov a v roku 2015 mali byť dokončené dva s objemom 44 mil. barelov (Čan-ťjang a Kuang-tung).
Milióny barelov na 15 dní
Zvyšné dva, ktoré mali byť poslednými v rámci SPR Phase 2, boli Jintan a Ťiang-su s objemom 16 miliónov barelov ropy. To by vychádzalo na 11 zásobníkov s kapacitou 226 miliónov barelov. Iné odhady hovoria o podobnom časovom harmonograme, ale o 10 zásobníkoch (oproti pôvodnému plánu 8) a kapacite 260 miliónov barelov.
Nasledovať mala, samozrejme, SPR Phase 3, ktorá sa budovala niekedy od roku 2015 a dokončila v roku 2020. Kolaudovať by sa malo tento rok, časť zásobníkov sa už ale určite využíva. Celkový objem SPR zásobníkov by tak mal dosiahnuť 550 miliónov barelov ropy.
Čína začala zverejňovať stav SPR zásobníkov od roku 2014 a na všeobecné prekvapenie zverejnila, že v strategických zásobníkoch je 91 miliónov barelov, hoci sa očakávalo, že vzhľadom na objem importov by už Čína mohla mať aj viac ako dvojnásobok tohto objemu.
Týchto 91 miliónov barelov totiž stačí na pokrytie len 15 dní importov a to je skutočne málo. Pointou však bolo, že existuje prepojenie medzi SPR zásobníkmi a komerčnými zásobníkmi. SPR zásobníky si môžu prenajať komerčné tankery (ak nemajú dosť miesta na ropu) a naopak, komerčné rafinérie majú možnosť prenajať si kapacity SPR zásobníkov. Preto dáva najväčší zmysel brať do úvahy celkový objem zásob.
Využili nižšie ceny ropy
Našťastie, Čína zverejnila objem SPR zásob aspoň raz ročne a OPEC zverejňoval objem komerčných zásobníkov Číny. Ak si tieto dáta spojíme s objemami importov (opäť z reportov OPEC), vieme si ľahko prepočítať, aké krytie spotreby zásobami Peking má.
V roku 2014 Čína začínala s objemom, ktorý kryl takmer 58 dní priemerných importov za posledný rok. Počas ďalších dvoch rokov sa začala Čína správať ako swingový importér a využívala nižšie ceny ropy (veď zľavy dosahovali 50 – 70 percent oproti úrovniam bežným v rokoch 2011 – 2014) na zvýšenie importov, z ktorých časť putovala rovno do zásobníkov.
Celkový objem zásob v Číne vzrástol v lete 2017 o 50 percent oproti jeseni 2014 a krytie importov vzrástlo na 62 dní (v lete 2016 už dosahovalo 66 dní). Nezdá sa to ako dramatický nárast, ale treba vziať do úvahy, že importy vzrástli za tri roky o 25 percent (samozrejme, aj vplyvom plnenia zásobníkov).
Swingový importér následne reagoval s nevôľou na rast cien ropy v druhej polovici roka 2017 a plnenie zásobníkov doslova zastavil. Na konci roka 2017 boli zásoby nižšie ako pred pár mesiacmi v lete a posledný zverejnený údaj zo septembra 2018 ukázal ďalší mierny pokles. Krytie importov sa dostalo tam, kde bolo v roku 2014, dokonca ešte nižšie. Celkový objem zásobníkov tak predstavoval menej ako 55 dní importov.
Irán a lacná ropa
Na prvý pohľad tento vývoj nedával zmysel. Číne sa možno nechcelo plniť zásobníky rovnakým tempom, keď cena ropy značne vzrástla. Ďalším dôvodom však pravdepodobne bolo aj to, že strategické zásobníky boli z väčšej časti naplnené. Peking v júli 2017 vyhlásil, že chce urýchliť výstavbu SPR Phase 3 a to by pravdepodobne nemusel robiť, ak by mal dostatok kapacít.
Ak mal objem SPR Phase 1 a 2 spolu objem necelých 270 miliónov barelov a oficiálne dáta hovorili o naplnenom objeme 275 miliónov, znamená to naplnenie kapacít a ešte aj požičiavanie si tankerov od súkromného sektora. Okrem toho, vzhľadom na silný dopyt rafinérií, boli prepravné kapacity z prístavov značne vyťažené a zásobníky by museli skrátka počkať.
Čína teda urýchlila liatie betónu a výstavbu zásobníkov, keď sa zrazu vyskytla nečakaná udalosť. V máji 2018 USA odstúpili od iránskej dohody o jadrovom programe a obnovili sankcie (aj) na ropný sektor krajiny. To znamenalo, že kto kúpi iránsku ropu, bude čeliť problémom zo strany USA.
No a zhodou okolností bol Peking najväčším zákazníkom Teheránu – jeho podiel dosahoval 25 percent, teda 630 000 barelov ropy denne. Čo sa dialo po ohlásení sankcií, bolo veľmi zaujímavé. Sankcie boli ohlásené v máji 2018, pričom platiť mali od novembra 2018. Až do septembra 2018 Čína kupovala normálne objemy, ale v októbri, teda tesne pred zavedením sankcií, znížila nákupy o dve tretiny.
Jediná poistka Teheránu
USA pár dní po zavedení sankcií ohlásili, že osem najväčších odberateľov iránskej ropy môže odoberať aspoň menšie objemy 180 dní. Hovorilo sa, že Čína mala povolené nakupovať 360 000 barelov ropy denne. Čína však hneď začala prekračovať kvóty a v novembri doviezla 390 000 barelov ropy denne a kým výnimka na import trvala, dostala sa na viac ako dvojnásobok.
V máji, keď sa výnimka skončila, Čína zastavila nákupy. Ale už v júni začala opäť nakupovať, hoci v menších objemoch – od 100 000 do 200 000 barelov ropy denne. Peking sa stal jedinou poistkou Teheránu pred úplným kolapsom príjmov z exportu ropy.
Tomu zodpovedala aj cena, ktorej výšku sa pravdepodobne nedozvieme, ale viaceré zdroje potvrdili, že Teherán dal Pekingu cenu, ktorá sa neodmieta. A zásobníky ropy v Ríši stredu sa utešene plnili. Objem ropy v nich vzrástol o dve tretiny a krytie importov vzrástlo takmer na 80 dní.
Peking aj Teherán si pomohli navzájom
Spolupráca pokračovala aj počas roka 2020 a obe krajiny predviedli veľkú dávku kreativity. Iránske a čínske tankery vypínali počas plavby lokátory a menili svoje mená. Kým počas prvých mesiacov po ukončení výnimiek Čína nakupovala relatívne skromné objemy, koncom leta 2020 sa už dostávala na objemy, ktoré nakupovala pred zavedením sankcií.
V septembri podľa niektorých zdrojov nakupovala najviac za posledných 18 mesiacov, pravdepodobne aj viac ako milión barelov ropy denne. Odhady sa značne líšili, pretože stopovanie tankerov pripomínalo prácu pre Sherlocka Holmesa. Lenže všetky spoločnosti, ktoré sa venujú monitorovaniu tankerovej prepravy, sa zhodli – Čína nakupuje čoraz viac iránskej ropy. Samozrejme, nie oficiálne.
Podľa papierov to nebola iránska ropa, alebo ak aj áno, len sa presunula do čínskych zásobníkov, ale oficiálne ostala majetkom Iránu. Tankery chodili hlavne z Číny do Iránu (samozrejme prázdne), opačným smerom oficiálne nič nešlo.
Podobnou náhodou bol aj pokles objemu ropy v tankeroch, ktoré parkovali pri pobreží Iránu od čias, keď sa naplnili pevninské zásobníky. Ich objem klesol od leta 2019 do leta 2020 o približne o 20 miliónov barelov.
Misia splnená
Zato čínskym zásobníkom sa darilo utešene napĺňať. K septembru 2020 vzrástla medziročne ich vyťaženosť o polovicu a oproti septembru 2018 na viac ako dvojnásobok. Krytie importov prekročilo 105 dní. Tomuto priaznivému vývoju určite dopomohol aj kolaps cien ropy počas pandémie.
Existujú legendy o čínskych obchodníkoch, ktorí obchádzali prístavy v čase, keď boli ceny ropy záporné a nechali si platiť za to, že si ropu odvezú. Misia, ktorej cieľom bolo vytvoriť zásoby na krytie aspoň 90 dní importov, bola určite splnená. Samozrejme, nevieme aký objem z celkových zásob tvoria SPR zásoby.
Ale ak berieme do úvahy, že komerčné zásobníky mali počas posledných dvoch rokov, kedy ich kapacitu ešte mohol zverejňovať OPEC, objem v priemere 220 miliónov barelov. Ak tento údaj odpočítame od celkového objemu zásob, stále dostávame krytie viac ako 85 dní importov, čo je blízko cieľa. Zdroje: spglobal.com, reuters.com, oilprice.com, zawya.com
- Tomáš Mikulík
- Tomáš Mikulík sa od doštudovania ekonomickej univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici výhradne venuje analytickej činnosti v obore financií a kapitálových trhov. V období rokov 2011 až 2016 pôsobil ako analytik u brokera, neskôr ako analytik fondu a následne ako dealer štátnej banky. Od roku 2013 významne prispieva k formovaniu ropnej stratégie, ktorá sa stala finálnou investičnou stratégiou fondu HarBull Oil Fund. Jeho úlohou je kontinuálne anatomizovanie ekonomických dát ako aj dát finančného a ropného trhu, ktoré sú pre fungovanie fondu kľúčové.
- Upozornenie
Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora
