Grékov poslalo ku dnu šetrenie v časoch krízy. Slovákov môže zničiť rozpočtové provizórium

Slovenské hospodárstvo bude počas najbližších mesiacov čeliť mnohým rizikám. Jedným z najviac podceňovaných je hrozba neschválenia rozpočtu na rok 2023. V takom prípade totiž môže krajina celkovo minúť len rovnaký objem peňazí ako v predchádzajúcom roku. Vyplýva to zo zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Vládu by to tlačilo do tvrdého šetrenia v najmenej vhodnom čase prichádzajúcej recesie.

„Slovensko si v ťažkých časoch nemôže dovoliť rozpočtové provizórium,“ vyhlásil minister financií Igor Matovič. Pre jeho rezort pracujúci analytici počítajú budúci rok s rastom hrubého domáceho produktu o 0,6 percenta. Ešte viac pesimistická je Národná banka Slovenska, ktorá na rok 2023 prognózuje recesiu a pád výkonu krajiny o jedno percento HDP.

Z čisto ekonomického pohľadu platí jedna dôležitá zásada. V časoch hospodárskeho poklesu musí štát vo veľkom investovať. Jedine tak dokáže tlmiť negatívne dôsledky recesie, ktorá sa prejavuje rastom nezamestnanosti a v súčasnosti aj výnimočne vysokou infláciou. Naopak šetriť peniaze je potrebné v období hospodárskeho rastu. Vytvorená finančná rezerva sa potom dá použiť na prekonanie ďalšej krízy.

Lenže doterajšie vlády vo veľkom míňali peniaze v dobrých aj zlých časoch. Výsledkom je rekordne vysoký verejný dlh, ktorý vlani rok dosiahol 63,1 percenta HDP. Z dôvodu chýbajúcej parlamentnej väčšiny sa situácia môže zmeniť až na budúci rok. Udeje sa tak v prípade, že sa v parlamente počas najbližších týždňov neschváli rozpočet na rok 2023 a vládu začne do znižovanie verejného dlhu tlačiť rozpočtové provizórium. Z dôvodu hroziacej recesie uťahovanie opaskov príde v najmenej vhodnom čase. Výsledkom totiž môžu byť obrovské ekonomické problémy.

Gréci doplatili na úspory

Prečo nie je dobré šetriť za každú cenu ukazuje príklad Grécka. Pre príliš vysoké dlhy si krajina po nástupe finančnej krízy nevedela požičať na trhoch nové peniaze. Pomoc v podobe nových eur dostala od takzvanej veľkej trojky: Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky.

Poskytnuté miliardy neboli zadarmo. Nové peniaze Gréci získali výmenou za tvrdé škrty a zavádzanie reforiem. Lenže príliš razantné šetrenie sa s odstupom času ukázalo ako chyba. Vo svojej analýze to konštatoval Medzinárodný menový fond. Ten modeloval dôsledky úsporných opatrení na grécku ekonomiku prostredníctvom multiplikátoru. Nudne znejúca veličina mala mať hodnotu 0,5. To znamená, že každé ušetrené euro zníži hrubý domáci produkt o päť centov.