Výpadok pracovníkov na slovenskom trhu môžu zaplátať ľudia z tretích krajín, mimo Európskej únie. Najväčší záujem prejavujú obyvatelia Ukrajiny, Srbska, Rumunska, Maďarska, Bulharska, Vietnamu a najnovšie z Kazachstanu, Uzbekistanu či Kirgizstanu. Tieto krajiny majú podľa generálnej manžérky ManpowerGroup Slovensko Zuzany Rumiz tradíciu vysielania pracovnej sily do zahraničia. Ich občania sú často motivovaní lepšími platmi, ktoré Slovensko ponúka v porovnaní s ich domácimi trhmi.
,,Pokiaľ ide o profesie, najväčší dopyt je po pracovníkoch v priemyselnej výrobe, stavebníctve, logistike, službách a zdravotníctve. V mnohých prípadoch zahraniční pracovníci obsadzujú pracovné miesta, o ktoré slovenskí pracovníci nemajú záujem, napríklad nízko kvalifikované alebo fyzicky náročné práce," uviedla Zuzana Rumiz.
Generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták tvrdí, že zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín by firmám výrazne pomohlo v krátkodobom a strednodobom horizonte. ,,Žiaľ Slovensko zaspalo dobu a výrazne zaostáva za okolitými krajinami, najmä za Českou republikou a Poľskom," doplnil.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska počet zamestnaných cudzincov u nás postupne rastie. V septembri ich pribudlo takmer 2,4-tisíc a celkový počet 111-tisíc prekonal rekordy. Najviac ich pribudlo z Ukrajiny, Indie, Kazachstanu a Moldavska. Ústredie práce ku koncu augusta 2024 vydalo takmer 10 400 súhlasných potvrdení, ktoré sú predpokladom pre udelenie národného víza. Týmto vyčerpalo ročnú kvótu 10-tisíc, ktorú určila vláda nariadením. Minulý týždeň vláda tento limit pre rok 2024 zvýšila na 25-tisíc. Pre pracovný trh, kde chýba okolo 100-tisíc kvalifikovaných ľudí, to však stále nestačí.
Zamestnávatelia: Systém treba zrýchliť
Zamestnať cudzinca, ktorý nepochádza z krajiny EÚ je náročné, znamená veľa byrokracie. Kým sa napríklad dostane do výroby v jednom zo slovenských závodov trvá aj viac ako 10 mesiacov. V nedostatkových profesiách, ktorých zoznam pre každý kraj eviduje Ústredie práce a sociálnych vecí, by mal byť tento proces jednoduchší. Vtedy by mali záujemcovia rýchlejšie získavať povolenie na prácu a pobyt prostredníctvom tzv. národných víz v záujme Slovenskej republiky.
Zamestnávatelia pripomínajú, že systém národných víz je stále komplikovaný a zdĺhavý. ,,Najväčšiu prekážku vidíme v samotnej identifikácií nedostatkových profesií a v prilákaní týchto ľudí na Slovensko. Najmä vo vyššie kvalifikovaných zamestnaniach. Systém by sa mal celkovo zjednodušiť tak, aby mal príslušný zamestnanec možnosť vybaviť si povolenia a doklady v krátkej dobe, ideálne do niekoľkých dní, maximálny týždňa – dvoch," vysvetlil M. Hošták.
- Čo musí urobiť zamestnávateľ
Ako postupujú zamestnávatelia pri prijímaní pracovníkov z krajín mimo EÚ:
- Zamestnávateľ najskôr elektronicky predkladá Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny návrh zoznamu príslušníkov tretích krajín, pre ktorých žiada udelenie národného víza v záujme SR.
- Po schválení predkladaného zoznamu je možné požiadať príslušnú ambasádu o termín na podanie žiadosti o národne víza.
- Ak občan tretej krajiny vykonáva zamestnanie prostredníctvom agentúry dočasného zamestnania, pracovnú zmluvu neuzatvára priamo so spoločnosťou, v ktorej bude pracovať, ale s agentúrou. Vtedy agentúra spolu so zoznamom prilokladá aj súhlas zamestnávateľa, pre ktorého bude cudzinec pracovať.
- Ústredie práce o schválení zoznamu informuje zamestnávateľa a príslušný zastupiteľský úrad.
- Cudzinec alebo jeho budúci zamestnávateľ požiada o termín na podanie žiadosti o národné víza na príslušnom zastupiteľskom úrade. Termíny na tento druh pobytu sú udeľované prednostne.
- Národné vízum sa udeľuje vo forme nálepky do cestovného pasu, kde je zaznamenaný kód zamestnania a identifikačné číslo organizácie. Platnosť víza je jeden rok a jeho obnova nie je možná.
- Po prijatí cudzinca musí zamestnávateľ zaslať informačnú kartu na príslušný úrad práce. Po tom, čo zamestnanec získa prechodný pobyt na účely zamestnania, je zamestnávateľ povinný poslať na úrad práce de-registračnú informačnú kartu a oznámenie o nástupe do zamestnania.
Prameň: podnikajte.sk
K rýchlejšiemu zamestnaniu cudzincov by pomohla lepšia koordinácia medzi cudzineckou políciou a úradmi práce. Z. Rumiz doplnila, že ďalšími sú zjednodušenie vízového procesu, rýchlejšie vybavenie pracovných povolení a digitalizácia administratívy.
Vláda najnovšie vyšla v ústrety agentúram dočasného zamestnania, keď schválila poslanecký návrh novely zákona o službách zamestnanosti. Podľa neho agentúra bude môcť dočasne prideliť občana tretej krajiny k zamestnávateľovi aj počas konania o udelenie prechodného pobytu. Týka sa to len nedostatkových profesií. Doteraz tak mohla urobiť iba pri kmeňových zamestnancoch. ,,Zmenu podporujeme, umožní to flexibilnejšie využívať pracovnú silu v nedostatkových povolaniach, podľa skutočnej potreby zamestnávateľov," poznamenal M. Hošták.
Odborári sú však proti. Podľa Konfederácie odborových zväzov novela umožní cudzincom tretích krajín pracovať pred udelením povolenia na pobyt. ,,Takáto zmena by priniesla zhoršenie postavenia slovenských zamestnancov vzhľadom na zvýšené riziko mzdového a sociálneho dumpingu. Zároveň spôsobí nekontrolovaný pohyb príslušníkov tretích krajín na pracovnom trhu," reagovala konfederácia. Ministerstvo práce s ňou nesúhlasí. Tvrdí, že takáto právna úprava tu už do 14. júla 2024 bola, a podobné obavy sa nenaplnili.
Zamestnávanie ľudí z tretích krajín cez agentúry zahŕňa viacero krokov navyše v porovnaní so slovenskými uchádzačmi. Agentúry vybavujú pracovné povolenia, často asistujú pri vybavovaní víz, pomáhajú s prekladmi dokumentov a úradnými náležitosťami, ako je zriadenie bankového účtu a zdravotné poistenie.
,,Navyše je potrebné zabezpečiť ubytovanie a niekedy aj dopravu, aby bol pracovník schopný prísť na miesto výkonu práce. Jazyková bariéra je ďalším aspektom, ktorý vyžaduje osobitný prístup, vrátane poskytnutia tlmočníckych služieb alebo jazykových kurzov," vyrátala Zuzana Rumiz.
Ako dlho u nás zostanú?
Na Slovensku doteraz neexistuje detailná verejná štatistika, ktorá by presne mapovala, ako dlho zamestnanci zo zahraničia, prichádzajúci na národné víza, zostávajú po uplynutí svojho vízového obdobia. ,,Väčšina na Slovensku zostáva dočasne, často na obdobie jedného až dvoch rokov. Mnoho z nich má záujem o krátkodobé pracovné kontrakty, po ktorých sa vracajú do svojej domovskej krajiny alebo hľadajú pracovné príležitosti v iných krajinách EÚ, kde sú platy často ešte vyššie," povedala Z. Rumiz.
Pre niektorých je zase Slovensko tranzitnou krajinou na ceste k lepším pracovným možnostiam v západnej Európe. Napriek tomu pracovníci najmä z Ukrajiny či Srbska, sa rozhodnú ostať dlhodobo, pokiaľ si nájdu stabilné pracovné miesto a vyriešia otázky bývania a integrácie.
Najväčšími problémami cudzincov z tretích krajín sú najmä jazyková bariéra a bývanie. Podľa Z. Rumiz neznalosť slovenčiny obmedzuje ich schopnosť sa integrovať do spoločnosti a komunikovať na pracovisku, čo môže viesť k nedorozumeniam a komplikáciám pri plnení pracovných úloh. Riešenie vidí v jazykových kurzoch a v podpore zo strany zamestnávateľov pri komunikácii.
Druhým problémom je nedostatok dostupného a cenovo prijateľného bývania, najmä v blízkosti priemyselných centier, kde je dopyt po pracovnej sile najväčší. Často sa stáva, že cudzinci bývajú vo vzdialených oblastiach. Do práce denne dochádzajú, čo zvyšuje náklady a znižuje kvalitu ich života.
