Firmy investujú čoraz viac eur do vedy a výskumu. Budujú najmä vývojové centrá pre automobilky

Slovenská ekonomika sa príliš pomaly transformuje na znalostnú. Môže za to najmä dlhodobo nízky objem peňazí smerujúcich do podpory vedy a výskumu (R&D). V Rakúsku aj Nemecku investície do R&D posledné roky končia nad úrovňou troch percent HDP, priemer za 27-člennú Európsku úniu sa pohybuje okolo dvoch percent a na Slovensku je problém prekonať hranicu jedného percenta HDP.

Tvrdé ekonomické dáta však ukazujú aj jeden pozitívny trend. Posledných deväť rokov kontinuálne rastie objem peňazí investovaný do inovácií zo strany súkromných firiem. Konkrétne, od roku 2014 do roku 2022 sa suma takto vynaložených prostriedkov zvýšila z 247 miliónov eur na 615 miliónov eur. Podľa údajov Štatistického úradu SR spomínané peniaze investovalo 589 súkromných firiem. Medzi nesporných lídrov v tejto oblasti patria nemecké spoločnosti.

„Podľa našich každoročných prieskumov medzi investormi z Nemecka a iných európskych krajín je rámec výskumu a vývoja na Slovensku hodnotený priemerne. Tu je potrebné rozlišovať medzi výskumom a vývojom,“ približuje Markus Halt, hovorca Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory. V posledných rokoch je možné v domácom hospodárstve pozorovať trend rastúceho počtu vývojových centier. Tie pomáhajú zlepšovať výrobu najmä v automobilovom priemysle. Z pohľadu nemeckých investorov ponúka slovenská ekonomika najmä tieto výhody: talentovaných a motivovaných inžinierov, silnú priemyselnú základňu, nižšie výrobné náklady a dobrú polohu v strede Európy.

Zbytočné škrtnutie eurofondov

Samotný výskum ostáva v slovenskej ekonomike roky na nízkej úrovni. Môže za to súhra viacerých negatívnych faktorov. Približne každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Bez dostatočného počtu talentovaných ľudí sa veda v slovenskej ekonomike rozbehne veľmi ťažko. Zároveň pre nedostatok príležitostí pôsobí v súkromnej sfére minimum vedeckých pracovníkov.

Nedostatok odborníkov je možné z krátkodobého pohľadu riešiť otvorením pracovného trhu expertom z krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej únie. Z dlhodobého hľadiska je rozumné prepojiť výskum slovenských univerzít s miestnymi fabrikami. Vysoké školy tým získajú šancu riešiť reálne problémy slovenskej ekonomiky. Súkromné firmy zas budú mať k dispozícií technicky najviac nadaných mladých ľudí. Naštartovanie obojstranne výhodnej spolupráce mali pred pár rokmi podporiť eurofondy.

Lenže vysoké školy nakoniec nedostali sľúbené stovky miliónov eur. Dôvod? Smer v roku 2020 prehral voľby. Nová vládna koalícia sa rozhodla radšej financovať výskum vodíka. „Politici majú vždy len plné ústa rečí o podpore spolupráce slovenských univerzít s domácim priemyslom. No keď príde na lámanie chleba, tak slovenská realita je taká, že ako prvé sa rušia práve tieto projekty,“ reagoval v roku 2021 pre TREND profesor a rektor Slovenskej technickej univerzity Oliver Moravčík. Práve neustále zmeny priorít brzdia pokrok. Nová vláda už avizuje obmedzenie podpory výskumu vodíka. Ten niektorí experti označujú ako palivo budúcnosti.

Ako sa to má robiť

Po príklady efektívneho míňania peňazí netreba chodiť ďaleko. Poliakom sa aj s podporou eurofondov podarilo pri Varšave vybudovať špičkový vedecko-technický klaster. Global inovation index ho vyhodnotil ako 90. najlepší na svete. Zároveň ide o jediného zástupcu v prvej stovke z regiónu strednej a východnej Európy.

Príliš málo peňazí

Slovensko o získanie investícií súperí najmä s okolitými krajinami. Tie na podporu vedy a výskumu dlhodobo míňajú viac finančných zdrojov. Podľa informácií Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj dosiahli výdavky Slovenska na tento účel v roku 2021 len 0,92 percenta HDP. Spomedzi členov EÚ sú na tom horšie len dva štáty. Z okolitých krajín všetky investujú viac, napríklad Česko takmer dve percentá HDP. Rakúsko investovalo až 3,3 percenta a predbehlo aj Nemecko. Dlhodobo je na tom najlepšie Izrael, ktorý v roku 2021 minul na podporu vedy a výskumu vyše 5,5 percenta HDP.

Z okolitých krajín malo najnižšie výdavky na R&D Poľsko, a to 1,43 percenta HDP. Maďarsko minulo 1,62 percenta HDP a Česko takmer 2,0 percenta HDP. Rakúsko investovalo až 3,26 percenta HDP. Predbehlo tak dokonca Nemecko, ktorého výdavky dosiahli 3,13 percenta HDP. Najlepšie je na tom dlhodobo Izrael. Židovský štát v roku 2021 minul až 5,56 percenta HDP na podporu vedy a výskumu.

Dôležitá je aj efektivita minutých peňazí. Komplexnejší pohľad o stave vedy a výskumu v jednotlivých štátoch dáva Globálny inovačný index. Slovensko v ňom vlani obsadilo 45. pozíciu zo 132 hodnotených štátov, keď si medziročne polepšilo o jednu priečku. Nie je to dôvod na radosť, umiestnenie je i tak najhoršie v regióne. Poľsko skončilo na 41. mieste, Maďarsko je 35. a Česká republika 31. Dokonca aj Bulharsko je o sedem pozícií vyššie ako Slovensko.

Vysoká ziskovosť investícií

Lákanie zahraničných investorov je úlohou Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO). Podľa skúseností tejto inštitúcie zahraničné spoločnosti pri nových investíciách v regióne riešia najmä optimalizáciu výrobných nákladov a logistiku. O presunutie vedy a výskumu na Slovensko nejavia veľký záujem. Situácia sa mení až po získaní pozitívnej skúsenosti so slovenskou pracovnou silou a nadobudnutí dôvery v tunajšie výskumné kapacity.