Falošná hra s minimálnou mzdou. Namiesto vyššej životnej úrovne skrytá konsolidácia

V ostatných dvoch rokoch sa odborári so zamestnávateľmi dokázali dohodnúť na zvyšovaní platov najslabšie platených zamestnancov. Nová vláda si napriek tomu do programového vyhlásenia dala záväzok v podobe zmeny zákona o minimálnej mzde. Po novom má byť najnižší zárobok na úrovni šesťdesiatich percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Aktuálne platí ešte hranica 57 percent.

Zamestnávatelia sa s odborármi aj budúcnosti môžu dohodnúť na štedrejšom zvýšení minimálnej mzdy. Podľa zákonom stanoveného automatického výpočtu sa ide len v prípade nenájdenia zhody. Ministerstvom práce navrhované zmeny sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Na pracovnom trhu sa v prípade schválenia v parlamente prejavia až o dva roky. Konkrétne, v roku 2026 spôsobia, že minimálna mzda bude 920 eur a v roku 2027 až 969 eur. Ide o kvalifikovaný odhad budúceho vývoja od ministerstva práce. Zároveň podľa informácií štátnych úradov za minimálnu mzdu v súčasnosti pracuje približne 140-tisíc ľudí. Podľa odhadu zamestnávateľov je to o niečo viac až 200-tisíc.

Ako je to inde

Slovenská minimálna mzda nie je vysoká. Aktuálne je na úrovni 750 eur v hrubom. Slovensko o nové investície súťaží najmä s krajinami Vyšehradskej štvorky. Zvyšní traja členovia V4 majú národné meny. Po prepočítaní na eurá je nižšia minimálna mzda len v Maďarsku, a to 705 eur. V Česku je 770 eur a Poľsku až 975 eur.

Najnižšie minimálne mzdy sú v Lotyšsku, Rumunsku a Bulharsku. Podľa poradia sú vo výške 477 eur, 662 eur a 700 eur. Najvyšší minimálny zárobok je dlhodobo v Luxembursku. Nekvalifikovaný zamestnanec tam v hrubom nemôže pracovať za menej ako 2 570 eur a kvalifikovaný až za 3 085 eur. V najväčšej európskej ekonomike, Nemecku, je tento rok minimálna mzda 2 151 eur.

Nefér hra s firmami a ľuďmi

Ľavicové strany razantnejší rast minimálnej mzdy dlhodobo prezentujú ako snahu o zvyšovanie životnej úrovne najslabšie platených zamestnancov. Lenže väčšina firmami vyplatených peňazí skončí v štátnej kase a nie vo vreckách pracujúcich ľudí. Bezdetný muž alebo žena pracuje za aktuálnu hrubú minimálnu mzdu 750 eur. Takto platená pracovná sila firmu po zaplatení všetkých daní a odvodov vyjde na 1 014 eur. Samotný zamestnanec v čistom dostane len 616 eur. V roku 2027 má byť minimálna mzda 969 eur. V takom prípade budú mesačné náklady firmy 1 310 eur a čistá mzda 769 eur. Štát na očakávanom zvýšení minimálnej mzdy zarobí 269 eur a zamestnanec len 153 eur.

„Klub 500 sa necíti byť zodpovedný za to, ako štát hospodári, ale priamo sa nás dotýka to, že štát takto priamo vyťahuje peniaze od našich zamestnancov, aby vykrýval výdavky verejnej správy, ktoré zjavne nemá záujem znižovať. A to nie je fér,“ upozorňuje Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500. Za oveľa efektívnejšie riešenie na zvyšovanie príjmov zamestnancov považuje toto združenie zvyšovanie nezdaniteľnej časti základu dane. Lenže takéto riešenie neprinesie štátu žiadne eurá navyše. Práve naopak, spôsobí výpadok na dani z príjmu fyzických osôb.

Väčšina ľudí pracuje v domácej ekonomike za viac ako minimálnu mzdu. Silné podniky nebudú mať problémy ani s jej razantnejším zvýšením. Komplikácie pocítia najmä majitelia menších obchodov v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou a nízkou kúpnou silou. Slovenský zákonník totiž pozná päť taríf minimálnej mzdy. Predavači v obchodoch sú v druhej. Tento rok preto nemôžu pracovať za menej ako 866 eur v hrubom. Samotného majiteľa mzdový náklad vyjde minimálne na 1 171 eur. O tri roky to odhadom môže byť až 1 513 eur. To už môže byť pre niektoré menšie prevádzky s obmedzeným počtom zákazníkov príliš vysoký mzdový náklad.

Firmy politikov nezaujímajú

Z pohľadu väčších podnikov je problémom najmä zvyšovanie príplatkov. Od výšky hodinovej minimálnej mzdy sa totiž odvíja odmena za prácu v noci, cez víkend a štátny sviatok. V minulosti sa štát snažil razantné zvyšovanie minimálnej mzdy kompenzovať aspoň dočasným znížením odvodov. V súčasnosti sa politici zamerali na zvyšovanie dôchodkov. SNS už vydala stanovisko, že ministerstvom práce navrhované zvyšovanie minimálnej mzdy podporí. No len v prípade opätovného zavedenia minimálneho dôchodku na úrovni tridsiatich troch percent priemernej mzdy.

O podpore firiem v koalícii verejne nehovorí nik. Práve naopak, s príchodom nového roka zamestnávateľom o jeden percentuálny bod stúpli zdravotné odvody. Daňovo-odvodové zaťaženie pritom už pred dvoma rokmi patrilo k najvyšším v regióne. Pravidelne na to upozorňuje napríklad Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Vláda zároveň neprijíma žiadne opatrenia na naštartovanie výroby s vyššou pridanou hodnotou. V kombinácii s čoraz väčším zaťažením firiem bude výsledkom slabý rast životnej úrovne. V prípade príchodu celosvetovej krízy v podobe tvrdšej recesie výrazne vzrastie riziko prudšieho rastu nezamestnanosti.

Kolektívne zmluvy odborov