Šetriť, šetriť a ešte raz šetriť. Takto to bude vyzerať v najbližších mesiacoch nielen na Slovensku, ale aj v ostatných štátoch Európskej únie (EÚ). Plán je jasný, úspory musia dosiahnuť aspoň 15 percent v domácnostiach aj vo firmách.

Únia má aj ďalší plán. Chcem zastropovať cenu plynu prepravovaného potrubím z Ruska, vyhlásila pred pár dňami predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Zdôvodňuje to pomocou domácnostiam i firmám, ktoré trápia extrémne vysoké ceny energií.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev na jej slová reagoval oznámením, že Moskva v tom prípade prestane plyn do únie dodávať. Ministri energetiky krajín EÚ o tom budú už 9. septembra rokovať na mimoriadnom stretnutí v Bruseli. Slovensko zastúpi odstupujúci štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek (SaS).

Nové sankcie ako politická motivácia

Problémom však je, že Európa je stále silne závislá na energiách z Ruska a odrezanie sa od nich je pre ňu značne bolestivé už v súčasnosti. Aj preto sa z viacerých štátov EÚ ozývajú hlasy, že treba menej riešiť ruský trh, ale treba sa viac sústrediť na hľadanie národných možností pomoci domácnostiam a firmám.

Česko sa z tohto dôvodu pokúša na poslednú chvíľu vyňať otázku možného zastropovania cien plynu z Ruska z programu najbližšieho rokovania ministrov krajín EÚ zodpovedných za energetiku. Avizoval to český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela. „Ide skôr o politický nástroj, nie o riešenie súčasnej energetickej krízy v Európe. Je to ďalší variant sankcií voči Rusku. My teraz nechceme pripravovať ďalšie sankcie, hľadáme riešenia,“ vysvetlil český minister.

Podobne to vníma aj predseda Národnej rady SR Boris Kollár (Sme rodina), ktorý avizuje, že je proti európskym cenovým stropom. Podľa jeho slov by Slováci dopadli ako iné krajiny, ktorým už Rusko úplne vyplo plyn kvôli zavádzaniu sankcií, ako napríklad Bulharsko či Poľsko. Štáty majú podľa neho hľadať skôr riešenia energetickej krízy ako zintenzívňovať tlak na prezidenta Vladimira Putina.

Oddeliť ceny energií od seba či zvoliť strop?

Šéfka EK však stiahnutie tohto bodu z rokovania európskych ministrov odmieta. Podľa The Financial Times sú v hre viaceré možnosti.

Buď sa zastropuje cena plynu dovážaného z Ruska, alebo tak urobí každá krajina samostatne, podľa závislosti od ruských zdrojov či od svojho energetického mixu. J. Síkela dal do pozornosti ďalšie dva návrhy. Jedným je oddelenie ceny plynu od ceny elektriny, druhý má určiť maximálne ceny všetkých zvyšných spôsobov výroby elektriny.

Prvá možnosť, teda oddelenie ceny plynu od ceny elektriny, je podľa neho problematická. „Môže to viesť k vyššej spotrebe plynu, ktorého môže byť v zime nedostatok," vysvetlil český minister. Komisia sa podľa neho prikláňa k druhej možnosti – zastropovať cenu všetkých typov elektriny okrem tej vyrábanej z plynu. V tomto prípade sa očakávajú veľké diskusie medzi jednotlivými štátmi, ktoré majú na túto otázku odlišný názor.

EK ráta aj s využitím neočakávaných ziskov energetických firiem na pomoc ohrozeným spotrebiteľom či s povinným obmedzením spotreby elektriny v najvyťaženejších hodinách. S tým však môže mať slovenský trh problém. „Ak by sme išli cestou zdanenia nadmerných ziskov, čo je jedna z možností, vybrané príjmy sa musia opäť distribuovať do ostatných krajín EÚ. Teda na Slovensku by sme sa skladali napríklad na zisky nemeckých firiem, čo nepripustíme,“ spresnil premiér Eduard Heger.

Riešenia sa hľadajú aj na národnej úrovni

Viaceré európske štáty zaviedli iniciatívne aj svoje vlastné opatrenia. Rakúska vláda 7. septembra oznámila národný plán na obmedzenie cien elektriny pre domácnosti. Kancelár Karl Nehammer pre agentúru AP vyhlásil, že cenový strop zníži náklady pre priemernú trojčlennú domácnosť o približne 500 eur ročne. Rakúska vláda poskytne približne tri až štyri miliardy eur na financovanie opatrenia, ktoré nadobudne účinnosť v decembri a potrvá do konca júna 2024.

K podobnému kroku pristúpilo aj Francúzsko či Španielsko. Francúzska vláda musí v nasledujúcich týždňoch rozhodnúť, či predĺži cenové stropy na elektrinu a plyn, ktorých platnosť vyprší koncom tohto roka. Rovnako musí rozhodnúť, či bude naďalej umožňovať nákupy palív so zľavou.

Španielsko a Portugalsko zase zaviedli stropy cien pre svoje krajiny už od polovice júla, EK im to obratom schválila. Ide o štáty, ktoré tvoria takzvaný „energetický ostrov“, ktorý je vo veľkej miere oddelený od ostatných trhov v EÚ, čo potvrdil médiám aj E. Heger.

Zhoda sa hľadá aj vo vládnej koalícii

Rozdiel medzi zastropovanými cenami a obchodnými cenami doplácajú vlády zo štátnych financií, čím si však zvyšuje deficit.Cieľom EK je rozšíriť tento systém aj na ďalšie krajiny únie. Ak sa nepodarí prijať spoločné európske riešenie, ponúkneme vlastné riešenia na národnej úrovni,“ dodal premiér. Avizovaných národných riešení prichádza do úvahy na Slovensku viac, menšinová koalícia na nich už hľadá zhodu.

Tú badať napríklad v prípade energetických šekov, ktoré by sa mali rozdávať najohrozenejším spotrebiteľom. Treba si však povedať, čo vláda vlastne preferuje, hovorí pre TREND analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. 

„Buď je na trhu prísne regulovaná cena energií, čo už vyjadruje podpísané memorandum so Slovenskými elektrárňami, alebo sú zavedené energetické šeky. To sú dve veci, ktoré mieria v podstate na ten istý problém. Ak je regulovaná cena energií a je stanovená veľmi nízko, energetické šeky sú potom duplicitou,“ spresnil analytik.

Dalo by sa o nich uvažovať jedine v prípade domácností, ktoré majú veľmi nízky príjem, prípadne sú v hmotnej núdzi. Treba sa však vyhnúť tomu, aby politici rozdávali šeky aj domácnostiam s vyššími príjmami, tie by si s nimi mohli pokryť hoci výdavky na bazén.

Spoločná reč v koalícii sa zrejme nájde aj pri pomoci samosprávam. „Riešením pri zvládnutí energetickej krízy a vysokých cien by mohlo byť spoločné verejné obstarávanie pri nákupe energií. Viedlo by k lepším cenám,“ myslí si premiér E. Heger. Východisko vidí v spoločnom obstarávaní v koordinácii so štátom po vzore únijného obstarávania vakcín.

Inšpirácia pre samosprávy dorazila z Česka

V tomto prípade sa Hegerova vláda zrejme inšpirovala v susednom Česku, kde minister priemyslu a obchodu J. Síkela avizoval už pred pár týždňami, zriadenie štátneho obchodníka. Ten následne zabezpečí energie pre celý verejný sektor. „Máme zhodu, subjekt vznikne. Teraz riešime jeho právnu formu. Môže to byť organizačná jednotka štátu, ale aj právnická osoba," ozrejmil. Prvou úlohou štátneho obchodníka bude zaobstarať za prijateľné ceny energie pre školy, škôlky, nemocnice či kraje.

Verejný sektor je zložitý v tom, že má pomerne náročné podmienky verejného obstarávania. Tie nie sú celkom flexibilné a nie vždy sa im touto formou podarí zohnať vhodného dodávateľa energií.

„Zároveň je to sektor, ktorý je rozdelený na tisícky malých organizácií s nízkym dopytom. Ale keď sa spoja, budú mať vysokú vyjednávaciu silu. Vedia nakúpiť veľkých objem energií, takže sú pre dodávateľov zaujímavým partnerom. Problémový môže byť manažment, ktorý musí zvládnuť technicky náročnú úlohu zabezpečiť túto komoditu pre tisícky subjektov s rozdielnym diagramom spotreby energií,“ dodáva R. Ďurana. Ani štátny obchodník ale nedokáže urobiť cenové zázraky, to by boli prehnané očakávania.

Aké návrhy prináša Európska komisia a čo presadzuje Hegerova vláda?

5 návrhov riešení v rámci Európskej komisie: ·

  • Zaviesť „inteligentné úspory elektrickej energie" na vyrovnanie špičiek spotreby.
  • Zastropovať nadmerné zisky výrobcov elektriny s nízkymi nákladmi (nimi podporiť zraniteľné subjekty).
  • Zdaniť nadmerné zisky ropných a plynárenských spoločností pomocou solidárneho príspevku. 
  • Podporiť energetické spoločnosti voči nestálosti trhov (možnosť poskytovania štátnych záruk).  
  • Zastropovať ceny pre dovážaný ruský plyn.

5 návrhov z dielne slovenskej vládnej koalície:

  • Legislatívne dotiahnuť memorandum so Slovenskými elektrárňami kvôli lacnejšej elektrine i dohodu so Slovenským plynárenským priemyslom kvôli zmluvám o lacnejšom plyne.
  • Spustiť spoločné verejné obstarávanie pri nákupe energií pre samosprávy.
  • Zastropovať ceny energií pre domácnosti i firmy, ak nie na európskej úrovni, aspoň na národnej úrovni.
  • Energie by mohol štát celé odkúpiť, alebo nejakou formou zoštátniť Slovenské elektrárne, prípadne len ich časť.
  • Zaviesť mimoriadnu daň z ruskej ropy, prípadne zdaniť aj iné energetické odvetvia.

Prameň: TREND

Ďalšie dôležité správy

Na snímke vpravo nemecký kancelár Olaf Scholz a vľavo predseda vlády SR Eduard Heger počas ich stretnutia v Úrade spolkového kancelára 13. júna 2022 v Berlíne. FOTO TASR - Pavel Neubauer
Neprehliadnite

Zbohom, rozmach ekonomiky. Nemecko čaká tvrdý konzumný šok a prídely, neminie to ani Slovákov