Európske ekonomiky rastú a Slovensko je medzi lídrami, aj vďaka míňaniu vlády. Priemysel klesal

Výkon slovenskej ekonomiky na začiatku roka príjemne prekvapil. HDP v prvom kvartáli 2024 medziročne narástol o 2,7 percenta, čo je tretí najlepší výsledok v rámci rýchleho odhadu Európskeho štatistického úradu (Eurostat). Ten zatiaľ zverejnil údaje len za dvadsaťdva z dvadsiatich siedmich členských krajín Európskej únie. Umiestnenie Slovenska je nečakaný úspech. Pri detailnejšom pohľade na čísla domáceho priemyslu sa očakával horší výsledok. Miestne fabriky v januári zvýšili svoju produkciu medziročne o 3,5 percenta, vo februári o 0,1 percenta a v marci zaznamenali pokles o 6,9 percenta.

Presná štruktúra rastu slovenskej ekonomiky bude k dispozícii až o pár týždňov. Štatistický úrad naznačil, že za prekvapivo silným rastom stojí spotreba domácností a vlády. Spomaľujúce zdražovanie prináša rast reálnych miezd, ktoré počas predchádzajúcich dvoch rokov klesali a v tomto roku sa majú konečne zvýšiť v priemere o 4,1 percenta. Práve otočenie tohto negatívneho trendu zvýšilo nákupy miestnych domácností. „Vládna spotreba pravdepodobne ťaží z vyšších výdavkov štátu, keď nová vláda sformovaná po septembrových voľbách rezignovala na potrebnú konsolidáciu verejných financií v tomto roku. Časť ekonomického rastu v úvode roka by sa tak dala považovať za rast na dlh,“ upozorňuje Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank.

Slovensko má potenciál

V domácej ekonomike sa posledné roky prejavuje jeden zaujímavý trend: priemysel dokáže produkovať viac s čoraz menším počtom zamestnancov. Prepustení ľudia si bez väčších problémov našli prácu v sektore služieb. Časť analytikov tento vývoj považuje za štrukturálnu zmenu. Podobne ako bohaté západné ekonomiky, aj tá slovenská začína viac ťažiť zo sektoru služieb.

Napriek tomu patrí Slovensko stále medzi najviac priemyselne rozvinuté krajiny v Európskej únii. Tunajšie fabriky intenzívne hľadajú ľudí, či už na jednoduché pozície operátorov výroby alebo náročnejšie posty programátorov CNC fréz. V marci bolo v domácej ekonomike voľných takmer 87-tisíc pracovných miest, ktoré vláda plánuje postupne zaplniť dovozom pracovníkov z krajín mimo Európskej únie. Naplnenie tohto plánu má potenciál citeľne zvýšiť hospodársky rast krajiny.

Pôžičky budú lacnejšie

Energetická kríza slovenské domácnosti zasiahla menej, vďaka plošným dotáciám, ktoré vláda vypláca dodnes. Prechod na trhové ceny sa očakáva s príchodom nového roka, čo by malo viesť k mierne zvýšenej inflácii. Európska komisia predpovedá pre Slovensko v tomto roku priemerný rast cien o 3,1 percenta a v budúcom roku o 3,6 percenta. Na porovnanie, v eurozóne by mala byť inflácia v roku 2024 na úrovni 2,5 percenta a v roku 2025 len 2,1 percenta.

Spomaľovanie rastu cien v eurozóne je pozitívnou správou pre ľudí, ktorí zvažujú pôžičky. Európska centrálna banka pravdepodobne už na budúci mesiac zníži základnú úrokovú sadzbu. V súčasnosti sa najlacnejšie hypotéky predávajú za približne štvorpercentný úrok. O rok by mohli byť najlepšie ponuky okolo troch percent.

Takéto zmeny prinesú dve zásadné výhody. Predstavme si mladý pár s čistým spoločným príjmom 2-tisíc eur. Pri ročnom úroku štyroch percent je maximálna výška hypotéky necelých 127-tisíc eur. Zníženie úroku na tri percentá zvýši maximálnu výšku pôžičky na viac ako 143-tisíc eur. Ide o ilustratívny prepočet a konkrétne ponuky bánk môžu byť mierne iné. Zároveň sa v obidvoch spomínaných prípadoch počítalo s tým, že mesačná splátka nesmie prekročiť tridsať percent čistého príjmu žiadateľov a podobne zvyknú mať svoje modely nastavené konzervatívne orientované finančné domy.