Európska ekonomika stráca dych. Nemci pripisujú problémy byrokracií, ale realita je horšia

Vážne problémy európskeho priemyslu začínajú byť čoraz viditeľnejšie aj na tvrdých dátach. Od septembra 2022 do septembra 2023 klesla produkcia firiem v eurozóne o sedem percent. Za celú Európsku úniu namerali štatisti šesťpercentný pokles. Miestne podniky tak nedokázali naštartovať výrobu po obnovení dodávateľských reťazcov. V expanzii podnikateľov brzdí nepríjemná kombinácia čoraz drahších úverov a stále vysokých cien energií.

Byrokracia je len vrchol ľadovca

Najviac je ťažkosti vidieť v nemeckej ekonomike. Práve v nej OECD predpokladá, že v roku 2023 klesne HDP o 0,2 percenta. Z celosvetovo významných ekonomík bude na tom s dvojpercentným prepadom horšie len Argentína. Zvyšok bude rásť. V Európskej únii bude lídrom Španielsko, ktorého ekonomický výkon stúpne o 2,3 percenta HDP, a celosvetovo India. V tejto rozvojovej ekonomike sa počíta s rastom HDP o 6,3 percenta.

Časť nemeckej spoločnosti dáva vinu za zlý vývoj prílišnej byrokracii. Asociácia malých a stredných podnikov vydala v lete analýzu. V nej upozorňuje, že až takmer štvrtina nemeckých podnikov zvažuje ukončenie činnosti práve pre príliš silné štátne regulácie. Problémy potvrdzujú aj zistenia Ústavu nemeckého hospodárstva (IDF). Splnenie všetkých byrokratických požiadaviek nemecké firmy každý rok vyjde na 46 miliárd eur. Napriek obrovským príjmom štát nie je veľmi priateľský k podnikateľom. Založenie spoločnosti s ručením obmedzeným v nemeckej ekonomike tráva až 45 dní.

Lenže problémy s byrokraciou sú len vrcholom ľadovca. Taký je názor nemeckého profesora ekonómie vo Würzburgu Petra Bofingera. Opiera sa pritom o zistenia Medzinárodného inštitútu pre rozvoj manažmentu. Ten hodnotí mieru byrokracie vo viacerých štátoch. Nemecko v rebríčku obsadilo nie veľmi dobrú 27. pozíciu. Lenže hlavný konkurenti nedopadli oveľa lepšie. USA je na 25 mieste a Čína až na 35 priečke. „Prílišná byrokracia síce brzdí hospodársky rast, ale problémy nemeckej ekonomiky sú oveľa hlbšie a nie je možné ich zvaliť len na príliš silnú štátnu reguláciu,“ skonštatoval v komentári pre nemecký webový portál IPG.

Problém menom Donald Trump

Ekonomický rast dlhé roky poháňala globalizácia. Túto dogmu narušilo až zvolenie Donalda Trumpa. Bývalý americký prezident v snahe podporiť americkú výrobu nemal problém uvaliť vysoké clá na vybrané tovary prichádzajúce z Číny alebo Európskej únie. Odštartoval tým nepríjemné ekonomické vojny. Svetový obchod výrazne narušila pandémia. Pre nedostatok súčiastok začali nadnárodné koncerny zvažovať pri nových investíciách nielen cenu, ale aj schopnosť dodať dostať objednané tovary v prípade lockdownov.

Namiesto globalizácie sa posledné roky čoraz viac začína presadzovať protekcionizmus. Na tieto zmeny v celosvetovom obchode najviac dopláca nemecká ekonomika. Práve v nej pomer vývozu k HDP dosahuje štyridsaťsedem percent, vo francúzskej aj britskej je to dvadsaťdeväť percent, v čínskej dvadsať percent a v USA len jedenásť percent.

Zbytočná dlhová brzda