Európska ekonomika prešľapuje v blate. Analytici stále veria v mäkké pristátie

Európsky štatistický úrad Eurostat zverejnil prvé odhady výkonnosti európskej ekonomiky v poslednom vlaňajšom kvartáli. Čísla boli o čosi lepšie ako mierne negatívne očakávania. Hospodárstvu eurozóny sa podarilo tesne vyhnúť recesii a vo štvrtom kvartáli stagnovalo. Očakávania smerovali k malému poklesu, čo by v spojitosti s poklesom v treťom kvartáli znamenalo technickú recesiu. Odhliadnuc od sémantiky ekonomika eurozóny stagnuje už piaty kvartál po sebe. Zatiaľ sa vyhla recesii rovnako ako odrazu.

Európska hospodárska stagnácia

V porovnaní s americkou ekonomikou to je negatívny vývoj, keďže americké HDP v minulom roku narástlo o 2,5 percenta. Výrazne nižším rastom sa ekonomické nožnice medzi eurozónou a Spojenými štátmi ďalej roztvárajú. Môže za to najmä Nemecko, ktoré sa nevie spamätať z kolapsu dlhodobo fungujúceho biznis modelu založeného na lacných ruských energiách a nenásytnom čínskom exporte. Pri pokračujúcom spomalení Číny sa však pod tlak nedostáva len najväčšia európska ekonomika, ale aj na ňu nadviazané východoeurópske ekonomiky. České hospodárstvo napríklad v minulom roku kleslo o 0,4 percenta, čo bol iba šiesty ročný pokles HDP krajiny v jej 30-ročnej histórii.

Nemecká ekonomika podľa prvých odhadov vlani klesla o 0,3 percenta. Prekvapujúco dobre sa však darilo južanským krajinám, ako je Taliansko a najmä Španielsko, ktoré kompenzovali jej prepad. Z ekonomického hľadiska nie je podstatné, čo bolo vo štvrtom kvartáli, ale čo bude nasledovať. Pohľad na HDP eurozóny totiž naznačuje, že jeho stagnácia nesúvisí len s vysokými cenami energií, ktoré ničia európsky priemysel, ale aj s rastom úrokových sadzieb.

Očakávania firiem sú kľúčovým indikátorom budúceho vývoja ekonomiky. Na rozdiel od „tvrdých“ štatistických dát sú založené na prieskumoch a subjektívnom vnímaní ekonomiky. Počas minulého týždňa boli zverejnené najdôležitejšie „mäkké“ dáta vo forme indexu nákupných manažérov PMI.

Neisté očakávania

„Kompozitný index PMI pre eurozónu podľa finálnych údajov vzrástol v decembri 2023 na hodnotu 47,9. Je to najvyššia hodnota za posledného pol roka. Treba však zdôrazniť, že tento nárast je iba minimálny, preto určite neindikuje zmenu trendu,“ myslí si analytička spoločnosti Wonderinterest Olívia Lacenová.

Trend vo vývoji PMI je už ôsmy mesiac negatívny, keďže hodnota pod 50 znamená kontrakciu ekonomickej aktivity v priemysle aj službách. Problémy totiž ostávajú v oboch kľúčových oblastiach – slabých exportných trhoch a vysokých nákladoch na zabezpečenie dlhovej služby.

„Čína ako hlavný vývozný trh pre európske firmy pravdepodobne zostane slabá kvôli štrukturálnym problémom a ECB sa zrejme nebude ponáhľať so znižovaním sadzieb kvôli napätému trhu práce vo veľkých ekonomikách eurozóny. Z dlhodobého hľadiska je problémom Európy rýchlo rastúca konkurencia medzi výrobcami automobilov alebo chemickým priemyslom v dôsledku vyšších cien energie než v iných častiach sveta,“ komentuje situáciu portfólio manažér Fio Banky Lukáš Brodníček.

Šesťmesačné maximá kompozitného indexu PMI však znamenajú, že „nálada sa zo super pesimistickej mení len na mierne negatívnu“, myslí si analytik spoločnosti Across Investments Dominik Hapl. „Vlani to EU ustála, rástla málo, ale recesiu sme nevideli. To isté sa očakáva v roku 2024 so zrýchľovaním v druhej polovici roka vplyvom klesajúcich sadzieb. Silnejší rast sa predpokladá na rok 2025,“ hovorí.

Do druhého polroka je ešte ďaleko. Aj v prípade, že sa potvrdia optimistické trhové očakávania znižovania úrokových sadzieb, ktoré majú v tomto roku klesnúť o 150 bázických bodov, udeje sa tak až v druhom polroku. Dovtedy budú pôsobiť vyššie úrokové sadzby. „Transmisný mechanizmus v eurozóne funguje rýchlejšie ako v USA. Tlačí výrazne na spotrebu a ziskovosť podnikov, čo sa pretaví aj do spomalenia ekonomiky,“ tvrdí na margo vysokých sadzieb analytik XTB Marek Nemky.

Podobný názor vyjadril aj Peter Štadler z Wealth Effect Management. „Predpokladáme, že vysoké úrokové sadzby budú mať za následok utiahnutie opaskov firiem. Veríme, že udržateľné oživenie ekonomiky môže nastať až po znížení úrokových sadzieb,“ vysvetľuje. A to sa podľa vyjadrení centrálnych bankárov dá očakávať až v druhej polovici roka. Všetko bude podľa ich slov závisieť ani nie tak od vývoja inflácie, ale skôr miezd, ktoré by v prípade rastu mohli naštartovať sekundárnu cenovú infláciu.

Aj oslovení analytici veria, že začiatok cyklu znižovania úrokových sadzieb v druhej polovici roka pomôže európskej ekonomike v miernom odraze. „Až po znížení sadzieb môže nastať udržateľnejšie oživenie hospodárstva. Potenciál tlmeného oživenia spôsobila rastúca nedostatočná konkurencieschopnosť regiónu a obmedzenia fiškálnych stimulov,“ vysvetlil portfólio manažér spoločnosti Haberl Martin Krištoff.

„Jediným pozitívom dát je, že sa nálada ako taká už podstatne nezhoršuje a zdá sa, že nachádza dno, z ktorého by sa mohla odraziť. Odraz však zrejme bude relatívne slabý. Inak povedané, napriek ústupu inflácie a obnove rastu reálnych disponibilných príjmov pri poklese trhových úrokových sadzieb možno predpokladať len slabé oživenie ekonomiky eurozóny na čele s Nemeckom, ktorého zrejme čaká v najbližších mesiacoch naďalej len stagnácia,“ vyjadril sa na margo očakávaní ekonomického vývoja eurozóny analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Od ekonomiky k burzám