Európa zvažuje obchodnú vojnu voči Číne. Vetry vejú z Nemecka, Slováci sú na rovnakej lodi

Skutočne začína ísť do tuhého. Nemecká ekonomika zažíva v poslednom období ťažké časy, ktoré za posledné desaťročia vôbec nepoznala. Vysoké ceny energií doľahli na nemecký priemysel, niektoré priemyselné firmy výrazne obmedzili výrobu už v júli. Navyše už piaty mesiac po sebe nemecké firmy znížili objednávky a krajina hlási začiatok recesie.

Odborníci z praxe hovoria o alarmujúcej situácii, ktorá nemá rýchle riešenia a bude sa ťahať dlhé mesiace, ak nie najbližšie roky. Najnovšie prekvapil prieskum, ktorý si dal urobiť ekonomický inštitút Ifo a hovorí o dopadoch obchodnej vojny s Čínou. Nemecko je pritom najväčší obchodný partner Slovenska, od ktorého sa odvíja aj naša ekonomická situácia, čo nie je pre tuzemský trh potešiteľná správa. Dôvodov je viac.

Hrozí obchodná vojna EÚ voči Číne

Štatistika nemeckého zahraničného obchodu ukazuje za rok 2021 jasného víťaza. Je ním Čína. Jej dominanciu v obchodných vzťahoch s Nemeckom potvrdzuje aj celoročná štatistika nemeckého zahraničného obchodu, uvádza portál E15.cz. Čína sa v nej uvádza ako jeho najdôležitejší obchodný partner. Vlani vzájomný nemecko-čínsky obchod vyskočil na bezmála štvrť bilióna eur (245,5 miliardy eur). V porovnaní s rokom 2020 išlo o medziročný rast o celú sedminu.

Paradoxom je, že v EÚ silnejú hlasy o zavedení prísnejších sankcií voči Číne a čoraz viac sa začína skloňovať slovo obchodná vojna.

Dôvodom je vraj nepriaznivá závislosť od istých autoritárskych režimov, ktoré treba postupne vytlačiť z obchodného sveta. Nemecko by v takom prípade mohlo čeliť takmer šesťnásobne vyšším nákladom než v prípade Brexitu, ak by krajina a celá Európska únia vstúpili do prípadnej obchodnej vojny s Čínou. Poukázali na to najnovšie zverejnené výsledky štúdie ekonomického inštitútu Ifo, uviedla 8. augusta agentúra Reuters.

Najviac by na obchodnú vojnu s Čínou doplatil automobilový priemysel, nasledovali by výrobcovia dopravných zariadení a strojársky priemysel. Z ekonomickej stránky by to však znamenalo veľké straty na prosperite, konštatuje inštitút Ifo pre agentúru DPA. Konkrétne stratu predajných trhov a na druhej strane zdraženie primárnych produktov a surovín.

Podľa výpočtov inštitútu vyššie dovozné clá a ďalšie obchodné bariéry by spôsobili pokles hrubého domáceho produktu (HDP) Nemecka o 0,81 percenta, pričom je to len „spodná hranica“ očakávaných strát. Štúdia tiež odhalila, že len pomerne malé sektory nemeckej ekonomiky, ako napríklad textilný priemysel, by mali prospech z takejto zmeny.

Ceny nemeckých energií lámu rekordy

To, čo však nemeckú ekonomiku najviac trápi za posledné týždne, sú jednoznačne vysoké ceny energií. Doslova lámu jeden rekord za druhým. Cena elektriny pre rok 2023 v Nemecku vzrástla na European Energy Exchange 8. augusta až o 1,8 percenta na 414 eur za megawatthodinu. To je viac ako štvornásobok priemernej sezónnej ceny za uplynulých päť rokov.

„Trh zostáva vysoký v dôsledku plynovej krízy a suchého teplého počasia, ktoré spôsobuje zníženú produkciu elektriny z jadra vo Francúzsku,“ uviedli analytici spoločnosti Energi Danmark A/S.

Nemecko už 23. júna aktivovalo v súvislosti s problémami pri dodávkach ruského plynu druhý stupeň trojstupňového krízového plánu. Obáva sa, že Rusko môže zastaviť kohútiky úplne, čo by malo vážny vplyv aj na tuzemský trh.

Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck už vtedy pre agentúru Reuters uviedol, že ak sa situácia s nedostatkom plynu nezlepší, v niektorých priemyselných sektoroch hrozí zatváranie podnikov.