Európa zakáže import ruskej nafty, ale tá si sem cestu nájde

Zákaz importu ruskej nafty klope na dvere. Európa nahradila veľkú časť importov tohto dôležitého paliva z Ruska, ale ešte stále jej zostáva poriadna porcia. Podľa konzultačnej spoločnosti FGE ešte dobrých 600-tisíc barelov denne, čo je necelá polovica celkových importov.

Hoci za stále vysokým importom ruskej nafty treba hľadať aj snahu o vytvorenie čo najvyšších zásob pred zimou a embargom, nie je isté, či sa podarí všetku naftu nahradiť. Rafinérie po celom svete zvyšujú produkciu nafty a dodávať ju budú aj do Európy, ale tak či onak ide o závod s časom.

Ešte dôležitejšia otázka znie, ako chce EÚ zisťovať, akú naftu dováža? Samozrejme, veľký obchodný a skladovací uzol Amsterdam-Rotterdam-Antverpy (ARA), britské úrady či Intercontinentálna burza (ICE) budú kontrolovať oficiálne certifikáty pôvodu u všetkých tankerov, ktoré dorazia do prístavu.

Ak budú mať pochybnosti, budú požadovať dodatočné dokumenty, ktoré môžu odhaliť pôvod. Ide o zmluvy o dodávke, faktúry a transportné dokumenty. ICE môže požadovať dôkaz od rafinérií, že dodávka bola skutočne vyrobená v určitej krajine.

Ďalšia burza, americká CME, bude požadovať dodatočné dokumenty, právne záruky a zároveň bude v kontakte s prepravnými terminálmi, aby sa uistila, že sankcie budú dodržané.

Pravidlá hry sú také, že ak sa ruská nafta zmieša z inou naftou, stále to bude ruská nafta. Ak sa však ruská ropa vyvezie von z Ruska a tam spracuje na naftu, už to nie je ruská nafta. To nie je veľká novinka, niečo podobné sa aj očakávalo. Kľúčové je však niečo iné.

Je takmer nemožné vystopovať pôvod nafty, ak sa na mori premiestnila z lode do lode. A je jedno, či ide o zmiešanie rôznych zdrojov nafty, alebo „prečapovanie“ čistej ruskej ropy. Ide o transfer STS (ship-to-ship) a tento druh prepravy sa momentálne medzi ruskými tankermi teší veľkej obľube.