Európa je majstrom sveta v reguláciách. Hrá sa s otvoreným ohňom, predbieha ju Čína aj USA

Prezident Zväzu automobilového priemyslu SR Alexander Matušek vo videorozhovore pre TREND hovorí o aktuálnych výzvach, ktoré prinesie ďalšia európska regulácia s cieľom znížiť emisie. Ako prísna emisná norma Euro 7 zvýši náklady automobilkám na Slovensku a nie je jej najnovšie zmiernenie len kozmetické?

Celý videorozhovor si môžete pozrieť pod článkom.

Pred pár dňami ministri členských krajín Európskej únie schválili zmiernenie emisnej normy Euro 7. Čaká ju však ešte ďalšie prerokovanie v europarlamente. Čo je v tomto smere nové?

Normu Euro 7 by som rozdelil na časť, ktorá sa týka len spaľovacích motorov a časť, ktorá sa týka aj budúcnosti, teda elektromobility a bezemisných vozidiel, kde hovoríme aj o časticiach z bŕzd a pneumatík.

Pri spaľovacích motoroch sme sa po sto rokoch vývoja dostali na hranicu, kde sa už nejaké veľké technické zlepšenie očakávať nedá. Zároveň sme v situácii, keď vieme, že od roku 2035 bude zakázaná registrácia nových automobilov so spaľovacím motorom.

Takže sme považovali za nezmyselné míňať investičné prostriedky a prostriedky na vedu, výskum na to, aby sme v priebehu posledných pár rokov zásadným spôsobom menili limity.

Viedlo by to k predraženiu vozidiel a k odpútaniu investícií, keďže ciele do budúcnosti sa už uberajú iným smerom. Nedávalo nám to žiadny zmysel. Pre zákazníka by to znamenalo jednoznačne zvýšené náklady. Boli rozpory medzi tým, ako to nacenili politici z Európskej komisie (EK) a odborníci z automobilového priemyslu, keďže rozdiely boli desaťnásobne vyššie. Aj preto si myslíme, že to nebolo potrebné.

Spravodajca v europarlamente Alexandr Vondra pôvodný prísny emisný návrh EK označil za podraz. Momentálne v rámci zmiernenia došlo k predĺženiu niektorých lehôt. Je to pre automobilový priemysel podstatná zmena?

Najväčší problém bol, že nebolo jasné, čo a akým spôsobom chce norma vlastne dosiahnuť. Nakoniec sa ukázalo, že úspora emisií má byť na úrovni štyroch percent.

Ak by ale dôsledkom toho malo byť, že menšie autá by kvôli cenám z celého segmentu vypadli a ľudia by nové autá nekupovali, tak by to v podstate viedlo k zhoršenie životného prostredia.

A zároveň by sme museli otestovať celú flotilu. Už súčasnou normou Euro 6 máme ošetrených 95 percent rôznych jazdných situácií, v horách, pri rôznych teplotách, rôznom stupni vlhkosti či sucha. Norma Euro 7 sa do toho snažila zapojiť aj zvyšných päť percent. Napríklad malo ísť o to, že pre auto musí platiť rovnaká fyzika, či je v 1800-metrovej výške, či je teplý alebo studený motor a podobne. Takéto jazdné podmienky sa však používajú v menšej miere ako jedno percento.

A kvôli jednému percentu takýchto áut zmeniť celú flotilu je zbytočne nákladné. Nehovoriac o tom, že by to bolo problematické aj pre testovacie kapacity. Stačí, keď si pripomenieme situáciu pred pár rokmi, aký bol vtedy problém v Európe s tým, že autá síce boli vyrobené, ale nestihli ich testovať.

Pôvodná pozícia teda bola nasadenie normy Euro 7 v júli 2025. Za Slovensko sme žiadali o odklad o 36 mesiacov, teda o tri roky. Kompromis je v súčasnosti taký, že pri osobných autách a ľahkých úžitkových vozidlách bude odklad 30-mesačný a pri nákladných vozidlách bude 42-mesačný. V týchto rámcoch sa teraz zhruba pohybujeme.

O norme sa teda bude ďalej rokovať v europarlamente. V čom by ešte automobilový priemysel privítal zmiernenie?